< sekcia Banskobystrický kraj

Slovenská Ľupča láka návštevníkov na jarmok i Annabál

výhľad z hradu na obec Slovenská Ľupča. Foto: TASR/Branislav Račko

Dominantou obce, ktorá leží v severovýchodnej časti Zvolenskej kotliny a od Banskej Bystrice je vzdialená asi desať kilometrov, je Hrad Ľupča.

Slovenská Ľupča 19. júla (TASR) – História obce Slovenská Ľupča v Banskobystrickom okrese siaha do 13. storočia. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1250 pod názvom Lypcsa. Názov dediny sa rokmi menil a ako uvádzajú historické pramene, dedina sa volala Lyppcha, Lipcse, Lipche, Lypsche, Lypche Solienses, ale aj Thotlypcha či Lipcza Slowenska v roku 1663.

Dominantou obce, ktorá leží v severovýchodnej časti Zvolenskej kotliny a od Banskej Bystrice je vzdialená asi desať kilometrov, je Hrad Ľupča.

Miestni obyvatelia sa kedysi zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec a remeslami ako stolárstvom, obuvníctvom, debnárstvom a nožiarstvom. V dedine bol aj pivovar, tehelňa, papiereň, ale i továreň na nábytok, bryndziareň, píla či výrobňa farieb.

Od roku 1953 bola Slovenská Ľupča známa najmä vznikom národného podniku Biotika, ktorý zastrešoval farmaceutické výrobné podniky v bývalom Československu. O tri roky neskôr sa tam začal vyrábať penicilín, v tom čase najmodernejšie liečivo.

Dedina s 3300 obyvateľmi si ľudové remeslá a svojich predkov uctieva dodnes na jednej zo svojich najväčších obecných akcií, a to na Turíčnom jarmoku. Tradíciu jeho organizovania obnovila pred 14 rokmi, pri príležitosti osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Ten tohtoročný sa konal začiatkom júna a stovky návštevníkov mohli obdivovať nielen veľkolepý sprievod obcou, šikovných remeselníkov a trhy, ale aj ľupčiansky vínny festival.

Ľupča dostala právo usporiadať Turíčny jarmok a trh pôvodne od kráľa Ferdinanda I. v Bratislave 14. februára 1546 vo výsadnej listine. Neskôr kráľ Leopold I. 14. októbra 1684 vydal vo Viedni ďalšiu výsadnú listinu, podľa ktorej mala Ľupča právo usporiadať každý rok päť jarmokov na predaj drobného spotrebného tovaru a päť trhov na predaj a kúpu domácich a hospodárskych zvierat. Na začiatku 20. storočia sa v obci konali jarmoky štyrikrát do roka a ako spomínajú dobové dokumenty, boli to jarmoky výkladné, kde sa predávali odevy, obuv, látky, ovocie, medovníky či hlinený i smaltovaný riad, a tiež jarmoky dobytčie.

V súčasnosti okrem Turíčneho jarmoku obec láka návštevníkov a turistov na každoročný Annabál a súťaž vo varení "luteránskej procesie", teda hŕstkovej polievky.

"Luteránska procesia mala byť v lete, ale snažíme sa vyjsť v ústrety iným obciam. Keď je v Ľupči jarmok, ani okolité obce vtedy nič neorganizujú. Takže niektoré akcie presúvame na september," vraví starosta Slovenskej Ľupče Miroslav Macák.

September v dedine každoročne ozvláštni festival stredovekej a gajdošskej hudby pod názvom Hradné huky, ktorý bude na Hrade Ľupča. Festival organizujú vždy v prvý septembrový víkend. Počas dvoch dní sa predstavia rôzne hudobné zoskupenia a žánre gajdošskej hudby.

"Hlavnou myšlienkou a filozofiou tohto podujatia je prepojiť jednotlivé etniká na Slovensku a v Európe hudobným nástrojom – gajdami a tiež predstaviť publiku tento jedinečný stredoeurópsky hudobný nástroj,"
dodáva Radim Kochan, vedúci personálneho odboru spoločnosti Železiarne Podbrezová, ktorým Hrad Ľupča patrí.

Hrad Ľupča vyhľadávajú turisti a stretávajú sa tam aj štátnici

Ľupčiansky hrad bol založený v polovici 13. storočia uhorským kráľom Belom IV. Stojí na návrší jedného z posledných výbežkov Nízkych Tatier nad obcou Slovenská Ľupča a je národnou kultúrnou pamiatkou. Na snímke z 4. júla 2014 nádvorie hradu.
Foto: TASR/Branislav Račko
Stredoveký Hrad Ľupča z 13. storočia, ktorý sa týči nad obcou Slovenská Ľupča, je už 12 rokov súkromným majetkom Železiarní Podbrezová. Keď železiari kúpili túto národnú kultúrnu pamiatku, rozpadala sa priamo pred očami. Dnes je vyhľadávanou turistickou atrakciou návštevníkov, ktorí sa zastavia v srdci Slovenska.

Aj napriek ťažkým finančným časom železiari dokázali hrad z troch štvrtín zreštaurovať. Majú spracovaný dlhodobý zámer a jednotlivé kroky realizujú podľa dostupnosti financií, ktoré sa im podarí získať z rôznych zdrojov.

"Obnova stále prebieha, ale popri nej musíme realizovať viacero prevádzkových opráv, aby sme odstránili poruchy, ktoré na hrade vznikajú v dôsledku poveternostných podmienok, najmä po zimnom období," hovorí vedúci personálneho odboru spoločnosti Železiarne Podbrezová Radim Kochan.

"Celá obnova prebieha v logických krokoch a je riadená revitalizačnou komisiou, ktorej členmi sú majitelia, pamiatkari a reštaurátori. V prvej etape sme vykonali všetky potrebné výskumy - archeologické, umelecké a reštaurátorské. Na základe toho sa pristúpilo k samotnej obnove. Bolo nevyhnutné vymeniť celú strešnú krytinu, pretože tá stará bola v dezolátnom stave, čo spôsobovalo vlhnutie objektu a dokonca na viacerých miestach vznikali vážne statické poruchy," vysvetľuje Kochan.

Ako pokračuje, potom začali s obnovou neogotickej prístavby, ktorá je najrozsiahlejšou časťou hradu. Takisto upravili celé dolné nádvorie s hospodárskymi stavbami a vstupom do hradu. Z veľkej časti obnovili aj vonkajšie omietky, vrátane sklenených vitráží v oknách. V najstaršej časti hradu zrealizovali obnovu hradnej kaplnky, druhého poschodia Rubigalovej veže a vyčistili hradnú studňu, čo podľa Kochana bolo veľmi zložité.

"Poslednou aktivitou, ktorú sme zrealizovali vlani, bolo vybudovanie zázemia pred hlavným vstupom. Prebudovaním starého, nevyhovujúceho a konštrukčne nespoľahlivého altánku sa pred hradom vytvorilo informačné centrum. Návštevníci si tam môžu zakúpiť lístky, suveníry a navštíviť hygienické zariadenie, čím sa zabránilo znečisťovaniu okolia hradu. Nové zázemie poskytuje úkryt pred nevhodnými klimatickými podmienkami. Súčasťou sú aj oddychové zóny, kde je možné relaxovať pri pohľade na okolitú scenériu," dodáva Kochan.

Železiari nezabudli ani na "drobnosti", akými sú koše, infotabule, bezpečnostné zábradlia a stojan na bicykle.

Hrad sa využíva na rôzne kultúrno-spoločenské akcie. Organizujú sa tam koncerty a všetky priestory sa dajú prenajať na svadobné obrady, hostiny i recepcie. Viackrát ho navštívili významní štátnici a stretli sa tam aj prezidenti Slovenska, Maďarska a Slovinska.

Podľa Kochana sa záujem o návštevu hradu každým rokom zvyšuje. "V roku 2013 sme zaznamenali 9500 návštevníkov, prevažná časť hrad navštívila počas letných prázdnin." V júli a v auguste je otvorený každý deň, okrem pondelka, od 10.00 h do 15.30 h. V inom čase je potrebné dohodnúť sa vopred. Hrad je prístupný celoročne.

Hrad Ľupča vznikol pred rokom 1250 a slúžil pôvodne kráľovskej rodine ako poľovnícke sídlo. Bol aj majetkom Mateja Korvína, po ktorom je pomenovaná vyše 700­ročná lipa. Pod najstarším chráneným stromom zvykol Korvín oddychovať. Hrad v roku 1443 postihlo zemetrasenie. Po požiari v roku 1860 bol objekt upravený na sirotinec a v minulom režime tam našli útočisko i rehoľné sestry. Veľkú pozornosť návštevníkov púta najmä Gizelina sála so vzácnymi freskami a mobiliárom v štýle Ľudovíta XVI. Gizela bola dcérou cisárovnej Sisi a Františka Jozefa I.

Obdivovať možno skalný hríb, prírodné rezervácie i umenie na hrade

Každý turista, ktorý zavíta do Slovenskej Ľupče, môže obdivovať množstvo prírodných a kultúrnych zaujímavostí bývalého kráľovského mesta.

Podľa miestnych obyvateľov rozhodne medzi ne patrí zákonom chránený skalný útvar Ľupčiansky skalný hríb, ktorý sa vypína nad ľavým brehom potoka Ľupčica na svahu Stráne. Oko návštevníka poteší aj prírodná rezervácia Šupín, z vrcholu ktorej je unikátny pohľad do údolia rieky Hron lemovaného hrebeňom Nízkych Tatier a Slovenského rudohoria. Dušu turistu pohladí aj národná prírodná rezervácia Príboj, ktorá patrí k najstarším na Slovensku.

Kto dáva prednosť umeniu, stačí ak vyjde na hrad Ľupča. Uvidí stálu expozíciu výberu z tvorby slovenského sochára, národného umelca Jána Kulicha.

"Návštevníci sa môžu s prvou časťou vystavovaných diel zoznámiť už na hradnom nádvorí. Vysoko reprezentatívny priestor nádvoria bol obohatený o autorské odliatky Svätopluka ako symbol hrdosti Slovákov, ďalej Mateja Bela, polyhistora, čiže symbol všestrannej vzdelanosti a bronzovej sochy Havrana, symbol Mateja Hunyadiho (Corvínus). Všetky sú späté s hradom a zároveň podávajú svedectvo o Kulichovom trvalom vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu národa," uviedol Radim Kochan, vedúci personálneho odboru spoločnosti Železiarne Podbrezová, ktoré sú majiteľmi hradu.

"Druhá časť stálej expozície majstra Kulicha tvorí výber diel inštalovaných v priestore zreštaurovanej Rubigalovej veže. V tomto priestore sú prezentované diela s ľudovým motívom v podaní bronzových plastík Jánošík, Bača Nosáľ či Vynášanie Moreny. Steny expozície sú lemované kolekciou desiatich medailí s názvom Svätci na Slovensku. Pozornosti návštevníkov by nemala ujsť ani séria bronzových reliéfov s pomenovaním Osudy," dodal Kochan.

Na hrade každoročne organizujú aj dočasné výstavy. Koncom júna tohto roka otvorili expozíciu výtvarnej tvorby Jána Kulicha pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy.

Lodenica na Mlynčoku je v lete plná vodákov

Obec Slovenská Ľupča patrí medzi vyhľadávané vodácke "destinácie". Lodenica na Mlynčoku je najmä počas letných slnečných víkendov plná vodákov. Počas sezóny sa ich tam denne vystrieda vyše stovky.
Návštevníci Lodenice na Mlynčoku stanujú v areáli lodenice. Lodenica sa nachádza pri obci Slovenská Ľupča (okres Banská Bystrica). Slovenská Ľupča, 19. júla 2014.
Foto: TASR/Branislav Račko

Lodenica na Mlynčoku sa nachádza na ľavom brehu rieky Hron na riečnom kilometri 192,3 a na jednom z celoročne splavných úsekov. Vybudovali ju ešte pred 12 rokmi a od roku 2006 ju prevádzkuje partia nadšencov vodáckeho športu.

"Sezónu otvárame každoročne 1. mája, teraz je to už deviata sezóna. Najviac ľudí tu máme počas leta, závisí to vždy od počasia. Tým, že sa začali prázdniny, je to tu hustejšie,"
uviedla spolumajiteľka lodenice Zuzana Šikulová. Chodia tam najmä Slováci, zo zahraničia Česi. Podľa Šikulovej tam mali už aj ľudí z Juhoafrickej republiky, Číny, Anglicka či Francúzska.

"Mnohí sa k nám vracajú každý rok. Hoci tvrdia, že chodia aj na iné rieky, väčšinou prídu do Ľupče a zložia si tu svoje stany," dodala. "Lode si objednávajú dopredu, pretože víkendy máme takmer vždy obsadené. Kapacita je okolo 100 ľudí. Ak prídu začiatočníci, poradíme im menej náročné trasy, napríklad z Nemeckej k nám, čo je 12 kilometrov po vode. Za dve hodinky sa to dá zvládnuť. Odporučíme im rafty, ktoré sú širšie a stabilnejšie. Do Nemeckej ich vyvezieme. Skúsenejší vodáci, keď je veľa vody, idú až z Horehronia z Polomky. Mali sme aj dve skupiny, ktoré išli až po Dunaj. Dá sa to zvládnuť za sedem - desať dní," vysvetlila Šikulová. "Vodáci si trasy vyberajú podľa chuti, nálady a počasia."

Lodenica poskytuje plný servis pre záujemcov o splav Hrona. Okrem lodí im požičajú aj pádla, vesty, vodotesné sudy a pumpy. Kto zostane na brehu stanovať, môže si uvariť guláš, občerstviť sa v bufete, zahrať plážový volejbal i stolný tenis. V lodenici organizujú aj koncerty miestnych skupín.

Obec má novú kanalizáciu za 14 miliónov eur

Jednou z najväčších investičných akcií, ktorú sa Slovenskej Ľupči s 3300 obyvateľmi podarilo v posledných rokoch zrealizovať, je výstavba splaškovej kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Náklady dosiahli približne 14 miliónov eur.

"Teraz máme dve kanalizácie. Nová ide súbežne vedľa starej a bude sa deliť na dažďovú a splaškovú. Stará pôvodná bude dažďová, tá bude v správe vodární. Novú splaškovú musí obec prevádzkovať minimálne päť rokov, to bola podmienka získania peňazí z eurofondov," uviedol starosta Slovenskej Ľupče Miroslav Macák. Zámerom obce do budúcnosti je, aby ju po piatich rokoch takisto prevádzkovali vodárne.

Nová kanalizácia je dobudovaná a cesty zaasfaltované. Obyvatelia však nie sú pripojení.

"Termín kompletného ukončenia stavby sa nám posunul. Náš generálny dodávateľ Doprastav mal vlani veľké problémy a chvíľu to už vyzeralo tak, že obec zostane rozkopaná s nedokončenou kanalizáciou. Vďaka všetkej možnej pomoci, aj od vlády, sa nám to podarilo dotiahnuť ako-tak do konca,"
povedal Macák.

Podľa starostu sa ľudia mali začať skúšobne zapájať už od začiatku júla tohto roka. Termín skúšobnej prevádzky však posunuli na august. Ako prvé chcú zapojiť školy a bytovky.

"Celá akcia vyšla zhruba na 14 miliónov eur, obec prispela piatimi percentami, čo je asi 400.000 eur. Úver máme na desať rokov a vďaka elektronickým aukciám za výhodných podmienok. Slovenské banky k nám boli ústretové. Vďaka priemyselnej zóne, ktorú máme v Ľupči, a daniam nemáme problém s jeho splácaním. Dá sa robiť rozvoj obce aj splácať úver bez toho, aby to priveľmi zaťažilo obecný rozpočet. Síce si nemôžeme dovoliť pozlátiť ulice, ale vieme, že každý rok máme nejaké pekné peniaze, ktoré menšie obce nemajú ani za päť rokov," vysvetlil starosta.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.