Bratislava 4. júla (TASR) – Je neprijateľné, aby súd rozhodoval a vôbec pripustil konanie o vyhlásení konkurzu na základe pohľadávky, ktorú iný súd ešte vlani na jeseň označil za nezákonnú a neopodstatnenú. Vyhlásil to v stredu starosta bratislavského Starého Mesta Radoslav Števčík na margo konkurzného konania v súvislosti s majetkom Majákom nádeje. Podanie ešte na jar tohto roka iniciovala spoločnosť Vigi Trade, s.r.o.

Tretie pojednávanie sa malo pôvodne uskutočniť minulý týždeň, na poslednú chvíľu však bolo sudkyňou odročené. Podľa Števčíka paradoxne sa malo konať v rovnaký deň, ako Najvyšší súd rozhodoval o väzbe pre Mariána Kočnera a Pavla Ruska v inej kauze. Obaja však figurujú aj v kauze organizácie Majáka nádeje, ktorá mala v budove na Karpatskej ulici poskytovať pomoc týraným matkám s deťmi či obetiam domáceho násilia.

"Napriek tomu, že jeden z nich je vo väzbe a druhý pod monitorom súdu, konajú ďalej a snažia sa získať profit z Majáka nádeje a obohatiť sa na majetku, ktorý by mal náležať mestu," skonštatoval Števčík. Za neexistujúcu označuje uplatňovanú pohľadávku aj právny zástupca mestskej časti Jaroslav Pilát. "Pohľadávka nikdy platne nevznikla, a tým pádom nemá domnelý veriteľ, spoločnosť Vigi Trade, tzv. aktívnu legitimáciu, teda právo platne podať návrh na súd na vyhlásenie konkurzu. Podľa práva (pohľadávka, pozn. TASR) neexistuje," doplnil Pilát.



Mestská časť je preto presvedčená, že súd by mal konanie, ktoré nemá oporu v zákone, zastaviť. Starosta zároveň apeluje aj na vyšetrovateľov v prípade dvoch bežiacich trestných konaní. "Aby konali dôsledne a so všetkou vážnosťou," zdôraznil Števčík. Prvé z nich sa týka podozrenia zo subvenčného podvodu, kedy peniaze, ktoré Maják nádeje dostal aj ako dotáciu z Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) či úradu práce, neboli použité oprávnene na to, na čo boli určené. Vyšetrovanie trvá pritom už štyri roky. Vyšetrovateľka ho dvakrát zastavila, na zásah samosprávy a prokuratúry bolo opäť obnovené. Druhé trestné oznámenie bolo podané pre podozrenie z porušovania povinností pri správe cudzieho podvodu.

V kauze ide o dve pohľadávky, vo výške 100.000 eur a 500.000 eur. V prvom prípade označuje právnik zmluvu o pôžičke za zastretý a neplatný právny úkon, kedy neboli peniaze použité na účel, na aký bolo deklarované. Za rovnaký právny úkon označuje aj pohľadávku na 500.000 eur v súvislosti s plánovanou zámennou zmluvou. Malo ísť o zámenu nehnuteľnosti Majáka nádeje na Karpatskej ulici za niektoré priestory v luxusnom komplexne, kde malo byť prevádzkované azylové centrum. "O predstave, že v nehnuteľnosti, kde bolo sedem bytov predaných za 12 miliónov eur, chceli prevádzkovať centrum pre ľudí v núdzi, bez príjmu alebo s veľmi malým príjmom si môžeme myslieť, čo chceme," doplnil Pilát.

Staré Mesto však v súčinnosti s hlavným mestom, ktoré má predkupné právo, pripravuje kroky na získanie budovy na Karpatskej ulici späť do majetku mesta. Vlastníkom predmetnej budovy bolo hlavné mesto, mestská časť bola jej správcom a neziskovej organizácii Maják nádeje ju predala so súhlasom mesta. Starosta verí v súčinnosť vedenia mesta a bratislavského mestského zastupiteľstva.

"Verím, že vieme zachrániť budovu pre mesto a ako likvidátor potom vieme uspokojiť oprávnené pohľadávky oprávnených veriteľov," doplnil Števčík. Tieto pohľadávky predstavujú okolo 120.000 eur a sú za nevyplatené faktúry za vodu, plyn, elektrinu, pre sociálnu a zdravotné poisťovne, ale aj pokuty z inšpektorátu práce či za prehraté súdne spory. TASR sa so spoločnosťou Vigi Trade zatiaľ skontaktovať nepodarilo.

Nezisková organizácia Maják nádeje vznikla na pomoc týraným matkám s deťmi, obetiam domáceho násilia či bez strechy nad hlavou. Majetkovým vkladom mestskej časti do projektu bola budova na Karpatskej ulici, ktorá ju organizácii predala v roku 2002 za symbolických vtedajších 100 korún. Partnerom v projekte bolo občianske združenie Priatelia, teda bývalá Nadácia Markíza.