Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Riešenie financovania hlavného mesta Slovenska patrí aj v tomto roku medzi ťažiskové úlohy Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy (RZMČ).
Autor TASR
Bratislava 17. februára (TASR) - Riešenie financovania hlavného mesta Slovenska patrí aj v tomto roku medzi ťažiskové úlohy Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy (RZMČ). Vyplýva to zo záverov ostatného rokovania členov regionálneho združenia (13. 2.).
„Bratislavskí komunálni politici a predovšetkým starostovia mestských častí už dlhé roky poukazujú na to, že štát pristupuje k metropole Slovenska, akoby bola od macochy. Pritom ide o mesto, na ktoré sa kladú zvýšené nároky minimálne v oblasti dopravy, údržby komunikácií či verejných priestranstiev. O nápravu existujúceho stavu sa regionálne združenie mieni usilovať v súčinnosti s hlavným mestom,“ uviedol predseda RZMČ, starosta Vajnor Ján Mrva.
Ako dodal, starostovia bratislavských mestských častí však očakávajú pomoc aj zo strany Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). A tak jednou z ich požiadaviek je, aby do návrhu priorít ZMOS po jeho 26. sneme, ktorý sa bude konať koncom apríla, sa dostala i podpora a presadzovanie návrhov na samostatné financovanie úloh a povinností vyplývajúcich mestu Bratislava z postavenia hlavného mesta SR zo štátneho rozpočtu.
Ďalšou požiadavkou schválenou na zasadnutí regionálneho združenia je, aby medzi posnemové priority ZMOS patril návrat podielu obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb na pôvodnú úroveň 70,3 percenta, a to od 1. januára 2016. Podľa starostov však bude dôležité žiadať, aby sa balík peňazí odvíjal od počtu obyvateľov podchytených v registri obyvateľov a nie od počtu evidovaného Štatistickým úradom. Ďalej starostovia poukazujú na nespravodlivé delenie daní z príjmu fyzických osôb cez pre Bratislavu poddimenzovaný veľkostný koeficient sídiel, čím Bratislava roky solidarizuje s celým Slovenskom, kam plynú stovky miliónov eur vyprodukované obyvateľmi Bratislavy.
Výnos dane z príjmov fyzických osôb sa v Bratislave delí medzi hlavné mesto a mestské časti v pomere 68 % ku 32 %. Okrem toho tu funguje solidarita veľkých mestských častí s malými. Tento systém však nie je celkom uspokojivý, a tak regionálne združenie v súčinnosti s hlavným mestom mieni vypracovať spravodlivejší model prerozdelenia financií.
Medzi hlavné úlohy regionálneho združenia v tomto roku patrí i pokračovanie v zavádzaní elektronizácie služieb do práce miestnych úradov. „To je v súlade so zákonnou požiadavkou informatizácie spoločnosti a budovania eGovernmentu na Slovensku. Jeho súčasťou je i projekt Elektronizácia služieb bratislavskej samosprávy, ktorý sa začal uskutočňovať v roku 2011 a dokončený má byť v tomto roku,“ doplnila hovorkyňa RZMČ Alžbeta Klesnilová.
Podľa informácií z magistrátu momentálne je v hre verejné obstarávanie zamerané na zabezpečenie komunikácie mestských častí s centrálnym systémom na pôde mesta. V týždni od 16. februára sa má vyjasniť, čo tá-ktorá mestská časť musí urobiť, aby sa mohla napojiť na centrálny systém.
„Dôležitou stránkou činnosti bratislavského regionálneho združenia v roku 2015 bude tiež spolupráca s mestom Bratislava i so samosprávami miest a obcí v Bratislavskom samosprávnom kraji s dôrazom na možnosti zvýšeného čerpania finančných prostriedkov z európskych fondov v programovacom období 2014 až 2020,“ uzavrel Mrva.
„Bratislavskí komunálni politici a predovšetkým starostovia mestských častí už dlhé roky poukazujú na to, že štát pristupuje k metropole Slovenska, akoby bola od macochy. Pritom ide o mesto, na ktoré sa kladú zvýšené nároky minimálne v oblasti dopravy, údržby komunikácií či verejných priestranstiev. O nápravu existujúceho stavu sa regionálne združenie mieni usilovať v súčinnosti s hlavným mestom,“ uviedol predseda RZMČ, starosta Vajnor Ján Mrva.
Ako dodal, starostovia bratislavských mestských častí však očakávajú pomoc aj zo strany Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). A tak jednou z ich požiadaviek je, aby do návrhu priorít ZMOS po jeho 26. sneme, ktorý sa bude konať koncom apríla, sa dostala i podpora a presadzovanie návrhov na samostatné financovanie úloh a povinností vyplývajúcich mestu Bratislava z postavenia hlavného mesta SR zo štátneho rozpočtu.
Ďalšou požiadavkou schválenou na zasadnutí regionálneho združenia je, aby medzi posnemové priority ZMOS patril návrat podielu obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb na pôvodnú úroveň 70,3 percenta, a to od 1. januára 2016. Podľa starostov však bude dôležité žiadať, aby sa balík peňazí odvíjal od počtu obyvateľov podchytených v registri obyvateľov a nie od počtu evidovaného Štatistickým úradom. Ďalej starostovia poukazujú na nespravodlivé delenie daní z príjmu fyzických osôb cez pre Bratislavu poddimenzovaný veľkostný koeficient sídiel, čím Bratislava roky solidarizuje s celým Slovenskom, kam plynú stovky miliónov eur vyprodukované obyvateľmi Bratislavy.
Výnos dane z príjmov fyzických osôb sa v Bratislave delí medzi hlavné mesto a mestské časti v pomere 68 % ku 32 %. Okrem toho tu funguje solidarita veľkých mestských častí s malými. Tento systém však nie je celkom uspokojivý, a tak regionálne združenie v súčinnosti s hlavným mestom mieni vypracovať spravodlivejší model prerozdelenia financií.
Medzi hlavné úlohy regionálneho združenia v tomto roku patrí i pokračovanie v zavádzaní elektronizácie služieb do práce miestnych úradov. „To je v súlade so zákonnou požiadavkou informatizácie spoločnosti a budovania eGovernmentu na Slovensku. Jeho súčasťou je i projekt Elektronizácia služieb bratislavskej samosprávy, ktorý sa začal uskutočňovať v roku 2011 a dokončený má byť v tomto roku,“ doplnila hovorkyňa RZMČ Alžbeta Klesnilová.
Podľa informácií z magistrátu momentálne je v hre verejné obstarávanie zamerané na zabezpečenie komunikácie mestských častí s centrálnym systémom na pôde mesta. V týždni od 16. februára sa má vyjasniť, čo tá-ktorá mestská časť musí urobiť, aby sa mohla napojiť na centrálny systém.
„Dôležitou stránkou činnosti bratislavského regionálneho združenia v roku 2015 bude tiež spolupráca s mestom Bratislava i so samosprávami miest a obcí v Bratislavskom samosprávnom kraji s dôrazom na možnosti zvýšeného čerpania finančných prostriedkov z európskych fondov v programovacom období 2014 až 2020,“ uzavrel Mrva.
