Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Ekonomika

Analytici: Junckerove vízie nebude jednoduché naplniť

Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker reční počas výročného prejavu o stave Únie 13. septembra 2017 v Európskom parlamente v Štrasburgu. Foto: TASR/AP

Podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa však Únia potrebuje zásadné zmeny.

Bratislava 13. septembra (TASR) - Lepšia a užšia ekonomická spolupráca medzi krajinami by mohla posilniť stabilitu Európskej únie (EÚ). Presvedčení sú o tom analytici, ktorí vítajú niektoré z opatrení načrtnutých predsedom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom vo svojej dnešnej správe o stave Únie. Sú však skeptickí, či sa ich podarí zrealizovať.

Šéf komisie sa vo svojej správe zameral najmä na riadenú migráciu pre Európu, rozšírenie dohôd o voľnom obchode, posilnenie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, rozšírenie Schengenu a budúce rozširovanie EÚ, ale aj na posilnenie sociálneho piliera. Analytička Next Finance Markéta Šichtařová je skeptická a Juncker si podľa nej vo viacerých bodoch prejavu protirečil. V prípade riadenej migrácie sa podľa Šichtařovej snažil Juncker naznačiť, že ak EÚ chce pokles populácie ekonomicky zvládnuť, musí sa otvoriť imigrácii. "To sú hneď dve manipulácie v jednej vete. Za starnúcu Európu môže predimenzovaný sociálny systém, ktorý ľudí naučil spoliehať sa na štát a odmietať akékoľvek povinnosti, že sa stali príliš pohodlní mať deti. Európa si teda svoj problém vyrobila sama. Tvrdiť, že migrácia to vyrieši, je bohapustá lož," myslí si Šichtařová.



Podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa však Únia potrebuje zásadné zmeny. "Z ekonomického uhla pohľadu by podľa mňa bolo najlepšie, ak by sa EÚ degradovala na zónu voľného obchodu s rovnakými pravidlami bez politickej nadstavby. Teda za ideálne by som považoval otočenie kurzu o 180 stupňov oproti tomu, kam smeruje EÚ dnes," skonštatoval Pánis. Podľa neho, ak by mala Únia, ako aj eurozóna efektívnejšie ekonomicky fungovať, mala by urobiť veľký krok vpred smerom k užšej integrácii. "Aktuálne to totiž mnohokrát pripomína schôdzu '28 vlastníkov bytov', kde je ťažké sa na niečom dohodnúť a následne spoločnosť ako taká trpí. História nepozná pozitívny príklad fungujúcej menovej únie bez existencie spoločného štátu. Veľmi sa však obávam, že užšia integrácia bude znamenať ešte viac regulácie, harmonizácie daňových či sociálnych systémov, čo bude ekonomiky dusiť," predpokladá Pánis.

Juncker vo svojom prejave vyzval aj na posilnenie jednotného trhu EÚ s tým, že by sa mohol vytvoriť európsky monetárny fond a pozícia európskeho ministra hospodárstva a financií. Táto funkcia by bola vytvorená v rámci Európskej komisie a pod kontrolou Európskeho parlamentu. "Vytvorenie európskeho menového fondu by mohlo posilniť odolnosť eurozóny a celkovo podporiť jednotný trh EÚ. Už teraz funguje Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM), ktorý by bol základom takéhoto inštitútu," predpokladá analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. V prípade európskeho ministra financií odhaduje, že jeho úloha by spočívala hlavne v otázke koordinácie štrukturálnych reforiem a finančných nástrojov EÚ v prípade recesie alebo krízy. "Jednotný trh patrí k základným kameňom EÚ a aj naďalej sa naň bude klásť náležitý dôraz. Otázkou ostáva, ako bude ďalej pokračovať prehlbovanie integrácie krajín EÚ v ostatných oblastiach. Lepšia ekonomická integrácia a spolupráca by posilnila stabilitu a solidaritu v EÚ, hlavne v prípade menovej únie," doplnila Muchová.

Prehlbovanie spolupráce však v súčasnosti nemusí byť pre európskych lídrov jednoduché. "Vo viacerých členských štátoch silnejú hlasy namierené proti EÚ či aspoň jej niektorým aspektom, preto môže byť pokračovanie integrácie a hľadanie konsenzu zložité. Avšak aj v minulosti, napríklad počas obdobia tzv. eurosklerózy v 70. - 80. rokoch či nedávnej hospodárskej krízy sa konsenzus nehľadal ľahko, ale postupne krízové situácie prispeli k hlbšej spolupráci krajín Európy," dodala Muchová.