< späť

Biela kniha EÚ môže naznačovať zmenu postoja EK vo fungovaní Únie

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker prichádza na plenárne zasadnutie na pôde Európskeho parlamentu 1. marca 2017 v Bruseli. Foto: TASR/AP

Predpokladajú to analytici, ktorých prekvapili vyjadrenia predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera, ktorý v stredu predstavil tzv. "Bielu knihu" o budúcnosti EÚ.

Bratislava 2. marca (TASR) - Brexit ako aj riziko, že viacero krajín môže zvažovať odchod z Európskej únie (EÚ) pravdepodobne prinúti Brusel k zmene postoja vo viacerých otázkach fungovania Únie. Predpokladajú to analytici, ktorých prekvapili vyjadrenia predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera, ktorý v stredu (1.3.) predstavil tzv. "Bielu knihu" o budúcnosti EÚ.

Junckerova Biela kniha ponúka päť scenárov možného vývoja. Prvý scenár počíta len s malými zmenami fungovania EÚ, druhý hovorí o dôraze len na spoločný európsky trh, ďalší hovorí o spolupráci tzv. ochotných krajín v konkrétnych oblastiach. Možnosťou je aj okresať oblasti, ktorým sa Únia venuje a posledný scenár by mohol viesť k federalizácii únie.

Analytička Next Finance Markéta Šichtařová skonštatovala, že doteraz politické špičky EÚ ani v náznakoch nepripúšťali, že by sa Únia mohla opäť redukovať len na zónu voľného obchodu. "Prejav Junckera ma celkom šokoval. Bol totiž nezvyčajne pokrokový a realistický. Neuveriteľné je, že Juncker pripustil existenciu skupiny krajín, ktoré sú hromadne proti hlbšej integrácii. Je to snáď začiatkom sebareflexie, v ktorú som dúfala, keď bol odhlasovaný brexit?" uvažuje Šichtařová.

Podľa nej môže byť otázkou, či sa skutočne plní scenár, že odhlasovanie brexitu namotivuje väčší počet krajín a dajú najavo túžbu opustiť EÚ. Toto môže prinútiť Brusel k zmene postoja. "Než aby Brusel riskoval, že vo Francúzsku vyhrá voľby Marine Le Penová, v Taliansku Hnutie 5 hviezd a obidve krajiny sa potom od EÚ odtrhnú, radšej možno začína veľmi nenápadne ustupovať," predpokladá Šichtařová.

Pripomenula, že zatiaľ, čo zóna voľného obchodu je ekonomickým projektom, ktorý predchádzal vytvoreniu EÚ, samotná Únia bola od začiatku politickým projektom, ktorý podľa nej do značnej miery šiel proti voľnému obchodu. "EÚ totiž so sebou priniesla rastúcu mieru regulácie, ktorá začala voľný trh postupne anihilovať, ničiť," tvrdí Šichtařová. V ekonomickom, politickom aj bezpečnostnom záujme Českej republiky, Slovenska či Maďarska by podľa Šichtařovej mal byť návrat voľného trhu a zrušenie regulácie zo strany Únie.

Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej jednotný trh EÚ prináša výhody všetkým krajinám Únie, i keď v rôznych rozmeroch. "Výrazne uľahčuje zahraničný obchod odstránením interných bariér a pre spotrebiteľov ponúka viac možností a za výhodnejšie ceny, ako by tomu mohlo byť v prípade taríf či kvót na dovezený tovar. Pre malé otvorené ekonomiky, ako napríklad Slovensko, je možnosť prístupu na jednotný trh tovaru a služieb veľmi výhodný," zhodnotila Muchová.

Jednotný trh patrí k základným kameňom EÚ a aj naďalej sa naň bude podľa nej klásť náležitý dôraz. "Otázkou ostáva, ako bude ďalej pokračovať prehlbovanie integrácie krajín EÚ v ostatných oblastiach. Lepšia ekonomická integrácia a spolupráca by posilnila stabilitu a solidaritu v EÚ, hlavne v prípade menovej únie - eurozóny," doplnila Muchová.

Aj ona pripomenula, že vo viacerých členských štátoch silnejú  hlasy namierené proti EÚ či jej niektorým aspektom. "Preto môže byť pokračovanie integrácie a hľadanie konsenzu zložité. Avšak aj v minulosti, napríklad počas obdobia tzv. eurosklerózy v 70. - 80. rokoch či nedávnej hospodárskej krízy, sa konsenzus nehľadal ľahko, ale postupne krízové situácie prispeli k hlbšej spolupráci krajín Európy," upozornila Muchová.

Z piatich Junckerových scenárov je realistický jeden a pol, tvrdí analytik Geist



Pri realistickom pohľade zostáva z piatich scenárov, ktoré v stredu (1. 3.) v rámci bielej knihy predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker predstavil v Európskom parlamente, jeden a pol. Pre TASR to uviedol analytik z Euractivu Radovan Geist.

"Pokračovanie v súčasnom kurze nie je riešením. Odkladanie ťažkých rozhodnutí, plátanie dier a stále zložitejšie kompromisy sú len postupným odumieraním integrácie. Posun k federácii vo formáte EÚ 27 je ťažko priechodný. Robiť 'viac v menšom počte oblastí' môže znieť príťažlivo, ťažko sa ale dohodneme na prioritách, na ktoré treba sústrediť energiu a peniaze," vysvetľuje Geist.

Návrat k jednotnému trhu je podľa neho iluzórny napríklad preto, že nemôže dlhodobo fungovať bez spoločných pravidiel v mnohých oblastiach – od technických noriem, cez environmentálne, až po sociálne štandardy a nejakú formu koordinácie menových politík.

"Ostane tak posledná možnosť. Keďže sa vo viacerých kľúčových oblastiach 27 krajín nebude schopných dohodnúť, no krízy si nejaké riešenia vyžadujú, dohodnú sa užšie skupiny krajín. Posilnia integráciu v daniach, obrane, boji proti finančným podvodom a pod. Viacrýchlostná Európa nie je optimálnym riešením, no ostáva posledným politicky predstaviteľným," konštatoval analytik.

Polovicu scenára rezervoval pre možnosť, že sa lídri pokúsia "prepotácať krízami pokračovaním v súčasnom kurze, či už to urobia z hlúposti, krátkozrakosti alebo zbabelosti". Výsledkom by podľa neho bola politická katastrofa.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.
Aktuálne témy: