Washington 20. septembra (TASR) - Rast globálnej ekonomiky je „krehký“ a ohrozujú ho obchodné spory a brexit. Vyhlásila to v piatok Christine Lagardová, bývalá šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorá 1. novembra prevezme post prezidentky Európskej centrálnej banky (ECB), v rozhovore pre agentúru AFP.

Centrálni bankári musia byť „predvídateľní, držať sa svojho mandátu a zamerať sa na stabilitu“, poznamenala. Lagardová zároveň vyzvala vlády, aby sa aktívnejšie podieľali na riešení hrozieb pre ekonomiku namiesto toho, aby sa spoliehali na centrálne banky, že vyčistia ich neporiadok. Podľa nej centrálni bankári urobili v uplynulých rokoch veľmi veľa na podporu ekonomiky.

Lagardová sa stala generálnou riaditeľkou MMF v roku 2011, bezprostredne po finančnej kríze, a pripisujú sa jej zásluhy za pomoc pri stabilizácii globálnej ekonomiky v neistých časoch. V rozhovore pre AFP uviedla, že colné spory a brexit sú najväčšie súčasné hrozby pre globálny rast, a keďže tieto hrozby boli „vytvorené človekom, človek ich môže napraviť“.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo štvrtok (19. 9.) zhoršila prognózu rastu globálnej ekonomiky v tomto aj budúcom roku na najnižšiu úroveň od finančnej krízy. Ako hlavný dôvod uviedla eskaláciu obchodných sporov.

Počas pôsobenia v MMF Lagardová často vyzývala vlády, aby „opravili strechu, kým svieti slnko“. Tento výrok si požičala od bývalého amerického prezidenta Johna F. Kennedyho, aby povzbudila vlády k výdavkom, kým sú časy dobré, na vyriešenie dlhodobých problémov. A na pomoc ľuďom, ktorých tvrdo zasiahli globalizácia a zmeny technológií.

Napriek svetovej vlne hnevu proti obchodu a globalizácii, predstavitelia vlád, ktorí majú pod kontrolou financie, neurobili dosť. Namiesto nich konali centrálne banky, ktoré sa snažili zabrániť finančnej kríze a depresii.

Lagardová sa postaví na čelo ECB v čase, keď americký prezident Donald Trump vedie vytrvalú kampaň proti Federálnemu rezervnému systému (Fed), ktorý plní úlohu centrálnej banky, za agresívne znižovanie úrokových sadzieb s cieľom stimulovať rast. Aj odchádzajúci prezident ECB Mario Draghi čelil kritike za zníženie sadzieb hlbšie do záporného pásma, aby podporil slabnúcu ekonomiku.

Lagardová upozornila, že keď politici zasahujú do nezávislosti centrálnej banky, „nemá to úspech“. Centrálna banka si podľa nej „musí robiť svoju prácu“ a mala by sa pritom držať k faktov a údajov, aby mohla predvídať.

Vo novej funkcii v ECB sa chce zamerať na vytváranie pracovných miest a stabilitu. Ale stabilita sama o sebe nemusí v živote skutočných ľudí stačiť, dodala.