Attack on Prime Minister
News in English
Podľa ECB hrozí, že slabý rast ekonomiky eurozóny zosilní riziká pre finančnú stabilitu, ktoré predstavujú vyššie úrokové sadzby.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 22. novembra (TASR) - Banky v eurozóne sú naďalej zraniteľné voči vonkajším otrasom. Uviedla to v stredu Európska centrálna banka (ECB) pri prezentácii svojho polročného hodnotenia finančnej stability. TASR o tom informuje na základe správ DPA a Bloomberg.
Podľa ECB hrozí, že slabý rast ekonomiky eurozóny zosilní riziká pre finančnú stabilitu, ktoré predstavujú vyššie úrokové sadzby.
"Slabé ekonomické vyhliadky spolu s dôsledkami vysokej inflácie zaťažujú schopnosť ľudí, firiem a vlád splácať svoj dlh," uviedol viceprezident ECB Luis de Guindos.
"Je dôležité, aby sme zostali ostražití, keďže prechod ekonomiky do prostredia vyšších úrokových sadzieb je spojený s rastúcou neistotou a geopolitickým napätím."
Výhľad pre 20-člennú eurozónu sa zhoršil a po poklese jej produkcie o 0,1 % v 3. štvrťroku je možná recesia. Očakáva sa, že ekonomická aktivita v regióne sa v budúcom roku len mierne zvýši.
Finančné trhy však v súčasnosti podľa správy predpokladajú "mäkké pristátie", teda zmiernenie inflácie v eurozóne bez výraznej recesie. Takýto výsledok je "ťažké, ale nie nemožné v praxi dosiahnuť, najmä vzhľadom na rozsah zvýšenia sadzieb v krátkom časovom období," uviedol de Guindos.
ECB od polovice roku 2022 zvýšila úrokové sadzby desaťkrát po sebe, ale minulý mesiac ich ponechala nezmenené. Zatiaľ čo vplyv jej kampane je čoraz viac citeľný v sektoroch, ako sú nehnuteľnosti, veľká časť sprísnenia menovej politiky banky sa ešte musí prefiltrovať do ekonomiky, pretože náklady na pôžičky pre domácnosti, spoločnosti a vlády sa len postupne zvyšujú.
Finančné inštitúcie zatiaľ ťažili z rýchleho dvíhania úrokových sadzieb ECB od júla 2022, pretože zarábajú na vyšších úrokoch z úverov a samé dostávajú úroky, keď ukladajú peniaze do ECB.
Zmena v úrokových sadzbách na trhoch s nehnuteľnosťami však ukončila roky rastu ich cien. Dopyt po nových úveroch tak v uplynulých mesiacoch klesal, pričom vyššie náklady na financovanie sa stávajú záťažou pre komerčné nehnuteľnosti. Banky v eurozóne preto čelia protivetru v podobe zhoršujúcej sa kvality aktív a nižších objemov úverov.
Celkovo je však bankový systém eurozóny podľa ECB "dobre pripravený odolať týmto rizikám".
Centrálna banka sa domnieva, že nedávno zvýšené kapitálové rezervy, napríklad pre možné neúspechy na trhoch s nehnuteľnosťami, by sa mali zachovať.
Pribúdajú tiež prípady platobnej neschopnosti firiem, keďže výkon hospodárstva slabne a úverové náklady rastú, uviedla ECB.
"V budúcnosti by mohlo dôjsť k viacerým nesplateniam s možnými vedľajšími účinkami na súvahy bánk, nebankových investorov do podnikového dlhu a vyhliadky na zamestnanosť domácností," upozorňuje správa.
Náklady na financovanie bánk budú tiež rásť, pretože konkurencia v oblasti vkladov stúpa a viac klientov presúva svoju hotovosť do termínovaných vkladov s vyšším výnosom, pričom splatné záväzky je potrebné refinancovať.
ECB dodala, že rokovania Európskej únie o nových fiškálnych pravidlách "vyvolávajú značnú neistotu" a dosiahnutie dohody "je rozhodujúce pre ukotvenie očakávaní udržateľnosti dlhu a udržateľného, inkluzívneho rastu".
Podľa ECB hrozí, že slabý rast ekonomiky eurozóny zosilní riziká pre finančnú stabilitu, ktoré predstavujú vyššie úrokové sadzby.
"Slabé ekonomické vyhliadky spolu s dôsledkami vysokej inflácie zaťažujú schopnosť ľudí, firiem a vlád splácať svoj dlh," uviedol viceprezident ECB Luis de Guindos.
"Je dôležité, aby sme zostali ostražití, keďže prechod ekonomiky do prostredia vyšších úrokových sadzieb je spojený s rastúcou neistotou a geopolitickým napätím."
Výhľad pre 20-člennú eurozónu sa zhoršil a po poklese jej produkcie o 0,1 % v 3. štvrťroku je možná recesia. Očakáva sa, že ekonomická aktivita v regióne sa v budúcom roku len mierne zvýši.
Finančné trhy však v súčasnosti podľa správy predpokladajú "mäkké pristátie", teda zmiernenie inflácie v eurozóne bez výraznej recesie. Takýto výsledok je "ťažké, ale nie nemožné v praxi dosiahnuť, najmä vzhľadom na rozsah zvýšenia sadzieb v krátkom časovom období," uviedol de Guindos.
ECB od polovice roku 2022 zvýšila úrokové sadzby desaťkrát po sebe, ale minulý mesiac ich ponechala nezmenené. Zatiaľ čo vplyv jej kampane je čoraz viac citeľný v sektoroch, ako sú nehnuteľnosti, veľká časť sprísnenia menovej politiky banky sa ešte musí prefiltrovať do ekonomiky, pretože náklady na pôžičky pre domácnosti, spoločnosti a vlády sa len postupne zvyšujú.
Finančné inštitúcie zatiaľ ťažili z rýchleho dvíhania úrokových sadzieb ECB od júla 2022, pretože zarábajú na vyšších úrokoch z úverov a samé dostávajú úroky, keď ukladajú peniaze do ECB.
Zmena v úrokových sadzbách na trhoch s nehnuteľnosťami však ukončila roky rastu ich cien. Dopyt po nových úveroch tak v uplynulých mesiacoch klesal, pričom vyššie náklady na financovanie sa stávajú záťažou pre komerčné nehnuteľnosti. Banky v eurozóne preto čelia protivetru v podobe zhoršujúcej sa kvality aktív a nižších objemov úverov.
Celkovo je však bankový systém eurozóny podľa ECB "dobre pripravený odolať týmto rizikám".
Centrálna banka sa domnieva, že nedávno zvýšené kapitálové rezervy, napríklad pre možné neúspechy na trhoch s nehnuteľnosťami, by sa mali zachovať.
Pribúdajú tiež prípady platobnej neschopnosti firiem, keďže výkon hospodárstva slabne a úverové náklady rastú, uviedla ECB.
"V budúcnosti by mohlo dôjsť k viacerým nesplateniam s možnými vedľajšími účinkami na súvahy bánk, nebankových investorov do podnikového dlhu a vyhliadky na zamestnanosť domácností," upozorňuje správa.
Náklady na financovanie bánk budú tiež rásť, pretože konkurencia v oblasti vkladov stúpa a viac klientov presúva svoju hotovosť do termínovaných vkladov s vyšším výnosom, pričom splatné záväzky je potrebné refinancovať.
ECB dodala, že rokovania Európskej únie o nových fiškálnych pravidlách "vyvolávajú značnú neistotu" a dosiahnutie dohody "je rozhodujúce pre ukotvenie očakávaní udržateľnosti dlhu a udržateľného, inkluzívneho rastu".
