Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 18. apríl 2024Meniny má Valér
< sekcia Ekonomika

Dvojitá rezidencia pri daniach sa rieši rozhraničovacími kritériami

Foto: Ilustračné foto: TASR

Daňovník môže byť podľa legislatívy považovaný za rezidenta dvoch krajín, ak má napríklad trvalý pobyt na Slovensku a dlhodobo sa zdržiava na území Českej republiky.

Bratislava 11. marca (TASR) – Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. V tomto prípade je potrebné určiť, v ktorej krajine je rezidentom na účely jeho daňových povinností. Upozorňuje na to Finančná správa (FS) SR na svojej webovej stránke s tým, že tento konflikt sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií.

Daňovník môže byť podľa legislatívy považovaný za rezidenta dvoch krajín, ak má napríklad trvalý pobyt na Slovensku a dlhodobo sa zdržiava na území Českej republiky. Táto situácia sa rieši rozhraničovacími kritériami, ktoré sú definované v článku štyri príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

"Pri riešení konfliktu dvojitej rezidencie sa rozhraničovacie kritériá pre určenie rezidencie aplikujú postupne v tom poradí, v ktorom sú uvedené v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia až dovtedy, pokiaľ nie je stanovený len jeden štát rezidencie," podotýka finančná správa.

Prvým z týchto bodov je vlastníctvo alebo držba bytu, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Pritom nerozhoduje, či ide o rodinný alebo bytový dom, ani či ho má daňovník vo vlastníctve alebo prenajatý. Podmienkou je, že tento dom, byt alebo miestnosť mu musí byť prístupná nepretržite kedykoľvek.

Ďalším kritériom je to, v ktorej krajine má daňovník stredisko životných záujmov, teda ku ktorému štátu má bližšie osobné a hospodárske vzťahy. Ide napríklad o sociálne väzby, trvalé bydlisko, majetkové pomery, zamestnanie, politické, kultúrne či iné aktivity.

V poradí tretím bodom je, že sa uprednostňuje štát, v ktorom sa daňovník zdržuje častejšie a ako štvrté kritérium uvádza finančná správa štátne občianstvo. Ako posledné kritérium sa uplatňuje vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov.