Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Člen Bankovej rady Vojtěch Benda minulý týždeň uviedol, že centrálna banka sa diskusii o nákupoch zlata nebráni. Podľa neho by mohlo ísť o niekoľko desiatok ton
Autor TASR
Praha 19. septembra (TASR) - Česká národná banka (ČNB) by mala zvýšiť objem zlatých rezerv zo súčasných 10 ton, a to niekoľkonásobne, domnievajú sa ekonómovia. Podľa nich ide o vhodný krok v situácii, keď objem devízových rezerv v dôsledku intervencií napučal.
ČNB drží momentálne vo svojich trezoroch približne 10 ton zlata. V porovnaní s inými krajinami je to relatívne málo. Napríklad, Slovensko drží okolo 32 ton zlata, Poľsko či Rumunsko vyše 100 ton. Nemecko má dokonca viac než 3000 ton tohto kovu. Väčšiny zlatých rezerv sa ČNB zbavila koncom 90. rokov, uviedol server novinky.cz.
Člen Bankovej rady ČNB Vojtěch Benda minulý týždeň uviedol, že centrálna banka sa diskusii o nákupoch zlata nebráni. Podľa neho by mohlo ísť o niekoľko desiatok ton, aby celkový podiel nepresiahol "bezpečné" 3 %. Ako však dodal, význam zlatých rezerv je v spoločnosti preceňovaný. Poukázal na to, že napríklad Maďari držia menšie zlaté rezervy než ČR a Kanada sa zlatých rezerv zbavila úplne.
Väčšina ekonómov by ale centrálnej banke radila výraznejšie posilnenie zlatých rezerv. "ČNB by mala svoje zlaté rezervy zvýšiť. Minimálne na 10-násobok súčasnej úrovne. Ak susedné Nemecko má vyše 3000 ton zlata, nie je dôvod, prečo by sme nemali mať aspoň 100 ton. Len ťažko sa hľadá dôvod, prečo sa ČNB nákupom zlata tak kŕčovito bráni," povedal pre Novinky ekonóm zo spoločnosti Cyrrus Lukáš Kovanda.
"Ide o štandardný nástroj diverzifikácie investičného portfólia, ktoré v prípade ČNB z dôvodu nedávno skončenej intervencie až nemiestne napučalo," dodal.
"Po roku 2008 je trendom medzi svetovými centrálnymi bankami skôr zvyšovanie objemu držaného zlata, alebo aspoň jeho zachovávanie na stabilnej úrovni. V rokoch 2008 až 2015 dosahovali čisté nákupy zlata centrálnymi bankami celosvetovo v priemere 350 ton ročne," upozornil Kovanda.
Podľa ekonóma Patrika Nachera, ktorého v Česku poznajú najmä ako bojovníka proti bankovým poplatkom, je Benda z ČNB "škandálne mimo". Napríklad, keď tvrdí, že lepšie než zlato je nakupovanie akcií ťažobných firiem.
"Zlato je trvalá hodnota, všetci vedia, že keď sa blíži kríza alebo vojna, tak rastie chuť nakupovať zlato. V západnej civilizácii tu máme dlhodobo bublinu dlhov, ktorá raz praskne. Nejde donekonečna iba tlačiť peniaze kryté dlhopismi," tvrdí Nacher. Skôr či neskôr podľa neho opäť nejaká kríza príde. V zlate by podľa neho bolo vhodné mať najmenej 10 % rezerv, teda viac než 100 ton zlata.
Rovnako, argumentovať málo početnými príkladmi krajín s menšími zlatými rezervami nepovažuje za presvedčivé. Kanada síce nedrží rezervy zlata v trezoroch centrálnej banky, podľa expertov je ale jedným z dôvodov aj fakt, že má dostatok zlata v ložiskách na vlastnom území.
ČNB drží momentálne vo svojich trezoroch približne 10 ton zlata. V porovnaní s inými krajinami je to relatívne málo. Napríklad, Slovensko drží okolo 32 ton zlata, Poľsko či Rumunsko vyše 100 ton. Nemecko má dokonca viac než 3000 ton tohto kovu. Väčšiny zlatých rezerv sa ČNB zbavila koncom 90. rokov, uviedol server novinky.cz.
Člen Bankovej rady ČNB Vojtěch Benda minulý týždeň uviedol, že centrálna banka sa diskusii o nákupoch zlata nebráni. Podľa neho by mohlo ísť o niekoľko desiatok ton, aby celkový podiel nepresiahol "bezpečné" 3 %. Ako však dodal, význam zlatých rezerv je v spoločnosti preceňovaný. Poukázal na to, že napríklad Maďari držia menšie zlaté rezervy než ČR a Kanada sa zlatých rezerv zbavila úplne.
Väčšina ekonómov by ale centrálnej banke radila výraznejšie posilnenie zlatých rezerv. "ČNB by mala svoje zlaté rezervy zvýšiť. Minimálne na 10-násobok súčasnej úrovne. Ak susedné Nemecko má vyše 3000 ton zlata, nie je dôvod, prečo by sme nemali mať aspoň 100 ton. Len ťažko sa hľadá dôvod, prečo sa ČNB nákupom zlata tak kŕčovito bráni," povedal pre Novinky ekonóm zo spoločnosti Cyrrus Lukáš Kovanda.
"Ide o štandardný nástroj diverzifikácie investičného portfólia, ktoré v prípade ČNB z dôvodu nedávno skončenej intervencie až nemiestne napučalo," dodal.
"Po roku 2008 je trendom medzi svetovými centrálnymi bankami skôr zvyšovanie objemu držaného zlata, alebo aspoň jeho zachovávanie na stabilnej úrovni. V rokoch 2008 až 2015 dosahovali čisté nákupy zlata centrálnymi bankami celosvetovo v priemere 350 ton ročne," upozornil Kovanda.
Podľa ekonóma Patrika Nachera, ktorého v Česku poznajú najmä ako bojovníka proti bankovým poplatkom, je Benda z ČNB "škandálne mimo". Napríklad, keď tvrdí, že lepšie než zlato je nakupovanie akcií ťažobných firiem.
"Zlato je trvalá hodnota, všetci vedia, že keď sa blíži kríza alebo vojna, tak rastie chuť nakupovať zlato. V západnej civilizácii tu máme dlhodobo bublinu dlhov, ktorá raz praskne. Nejde donekonečna iba tlačiť peniaze kryté dlhopismi," tvrdí Nacher. Skôr či neskôr podľa neho opäť nejaká kríza príde. V zlate by podľa neho bolo vhodné mať najmenej 10 % rezerv, teda viac než 100 ton zlata.
Rovnako, argumentovať málo početnými príkladmi krajín s menšími zlatými rezervami nepovažuje za presvedčivé. Kanada síce nedrží rezervy zlata v trezoroch centrálnej banky, podľa expertov je ale jedným z dôvodov aj fakt, že má dostatok zlata v ložiskách na vlastnom území.
