Bratislava 4. októbra (TASR) - V minulom roku zaznamenali domácnosti na Slovensku veľký nárast čistých finančných aktív na obyvateľa o 16,7 percenta. Avšak, ak sa na ich vývoj pozrie z dlhodobejšej perspektívy, slovenský rast čistých finančných aktív na obyvateľa (priemerná ročná miera od roku 2000 je -2,6 %) je pomerne skľučujúci, najmä v porovnaní s priemerom v regióne strednej a východnej Európy (+11,6 %). Tieto zlé výsledky majú korene najmä v rapídnom náraste dlhu domácností.

Vyplýva to zo štúdie „Global Wealth Report“, ktorú každoročne koncom septembra zverejňuje skupina Allianz. Štúdia podrobne skúma aktíva a dlhy domácností vo viac ako 50 krajinách po celom svete.

V globálnom porovnaní je Slovensko na 41. mieste v rebríčku s priemernou hodnotou čistých finančných aktív 1938 eur na obyvateľa. Hrubé finančné aktíva slovenských domácností dosahujú výšku 8156 eur, avšak vysoká zadlženosť ich zráža pod priemer regiónu. Tento rebríček vedie Švajčiarsko (čisté finančné aktíva na obyvateľa vo výške 138 062 eur) už dlhé roky, na druhom a treťom mieste sa nachádzajú Japonsko a Spojené štáty.

Kľúčovým záverom tohtoročnej štúdie je zistenie, že postupné naštartovanie rastu finančných aktív po svetovej finančnej kríze, ktorého sme boli svedkom v predchádzajúcich rokoch sa minulý rok zastavilo, keďže finančné aktíva celosvetovo na obyvateľa narástli len o 0,6 percenta, zatiaľ čo v rokoch 2009 a 2010 rástli o viac ako 7,8, respektíve 9,7 percenta.

Tento negatívny vývoj je spôsobený primárne nízkym rastom hrubých finančných aktív. Hoci sa métu 100 biliónov eur podarilo v roku 2011 prekonať, a to najmä pre slabé euro, rast globálnych finančných aktív domácností na 103,3 biliónov eur znamenal rast len o 1,6 percenta a na obyvateľa len 0,8 percenta.

Foto: TASR/Martin Palkovič

Kríza núti šetriť a správať sa zodpovednejšie

Navyše, ak sa obzrieme späť, začína byť zjavné, že sporitelia čelia nepriateľskému prostrediu pre sporenie už dlhšiu dobu. Od roku 2000 hrubé finančné aktíva na obyvateľa rastú v priemere o 3,1 percenta ročne, čo je viac menej identické s mierou rastu inflácie počas rovnakého obdobia. Inými slovami, sporitelia nie sú schopní celosvetovo dosiahnuť reálny rast úspor už viac ako 11 rokov. Globálne domácnosti preukazujú od vypuknutia finančnej krízy disciplinovanejší prístup k dlhom. Svetový dlh narástol v roku 2011 opäť len mierne, o 2,2 percenta, čo je omnoho pomalšie, ako rast nominálneho ekonomického výkonu. Výsledkom je, že svetová miera dlhu (záväzky ako percento globálneho HDP) sa znížila o 2,5 percenta na 67 percent. V rokoch, ktoré predchádzali kríze, sa rast svetového dlhu pohyboval na úrovni 8 percent, s celkovou mierou zadlženia takmer 72 percent.

Okrem väčšej dlhovej disciplíny, vývoj svetových finančných aktív v období po kríze charakterizuje aj iný fenomén. Pretrvávajúca túžba domácností hľadať útočisko v bezpečných investíciách, pričom z tohto trendu najviac profitujú banky, a to aj napriek kríze, v ktorej sa nachádzajú. Počas posledných štyroch rokov sa bankové vklady ukázali ako najrýchlejšie rastúca trieda finančných aktív. Len za minulý rok sporitelia celosvetovo zvýšili svoje bankové vklady o viac ako 6 percent na približne 2 bilióny eur. To znamená, že podiel aktív portfólia uloženého v bankových depozitoch sa zvýšil o 5,5 percenta, od roku 2007 na 32,8 percenta.