Attack on Prime Minister
News in English
Ak chce majiteľ rodinnej firmy upraviť prevod jej majetku pred dedením, má podľa Černáka k dispozícii dve možnosti, a to darovanie alebo zámennú zmluvu.
Autor TASR
Bratislava 21. decembra (TASR) - Medzigeneračnému prechodu podielov v rodinnej firme chýba na Slovensku tradícia. Ak však proces začne riešiť jej zakladateľ, a to včas a otvorene, vie mu dať svoju pečať, nastaviť svoj odkaz a víziu. Naopak, nepripravený prechod môže ohroziť nielen firmu, ale aj rodinu. Upozornil na to Milan Černák, vedúci partner poradenskej spoločnosti RSM SK.
"Ak má rodina viac detí, ak sú tieto rozbehané po svete, sú medzi nimi veľké vekové rozdiely, potom stojí za zváženie nastavenie štruktúry tak, aby budúce generácie majetok nededili, ale aby ho výlučne spravovali a mali z neho plnohodnotný úžitok," vysvetlil Černák. Ak má však rodina jedného či dvoch potomkov, môže byť podľa neho takéto riešenie zbytočne robustné.
Neraz sa podľa jeho slov stáva, že sú podiely vo firme rozdelené medzi dedičov nespravodlivo. Keďže na našom území sa zatiaľ tradícia medzigeneračného prechodu podielov v rodinných firmách ešte len rodí, chýba základ, ktorý by určoval, čo je vo výsledku dôležitejšie, či hodnota majetku a jeho rozdelenie alebo ďalšie fungovanie rodiny. "Ak rodina disponuje obchodnými podielmi vo viacerých spoločnostiach, vlastní finančný majetok či nehnuteľnosti, potom bude svoj majetok konsolidovať odlišne ako rodina, ktorá má štruktúru svojho majetku koncentrovanú do jednej firmy," vysvetlil.
Podľa slovenského zákona o dani z príjmov je príjem z dedičstva oslobodený od dane. To znamená, že ak je majetok nadobudnutý dedením podľa Občianskeho zákonníka, netreba ho uvádzať v daňovom priznaní ani z neho platiť daň. "Avšak toto oslobodenie sa vzťahuje len na okamih nadobudnutia majetku dedením. Ak padne rozhodnutie tento majetok neskôr predať alebo darovať ďalej, môže vzniknúť povinnosť zaplatiť daň z príjmu z predaja alebo darovania," upozornil Černák.
Ak chce majiteľ rodinnej firmy upraviť prevod jej majetku pred dedením, má podľa Černáka k dispozícii dve možnosti, a to darovanie alebo zámennú zmluvu. "Každá z nich má svoje špecifiká," vysvetlil Černák. Darovanie je dobrovoľný prevod vlastníctva bezplatne, a to za života alebo pre prípad smrti. Výhodou je, že sa nemusí platiť daň z príjmu z darovania. Nevýhodou zase, že darovaný majetok sa započítava do dedičského podielu darovaného a môže byť napadnutý ostatnými dedičmi.
Na druhej strane zámenná zmluva je dohoda o výmene majetku medzi dvomi stranami. Majetok sa výmennou zmluvou môže vymeniť len za života. Výhodou takejto zmluvy je, že môže vyrovnať dedičské podiely medzi dedičmi. Nevýhodou, že ak je hodnota zamieňaného majetku rozdielna, môže vzniknúť daňová povinnosť.
"Dediči majú právo majetku sa aj zrieknuť, čo je však možné len po smrti poručiteľa. Toto riešenie môže byť vhodné vtedy, kedy by mal dedič zdediť najmä dlhy, respektíve keď pasíva prevyšujú aktíva. Výhodou zrieknutia sa dedičstva je, že sa vyhnete daňovým povinnostiam spojeným s nadobudnutím a prevodom majetku. Nevýhodou je, že zrieknutie sa dedičstva je nezvratné a dedič stratí nárok na dedičstvo," dodal Černák.
"Ak má rodina viac detí, ak sú tieto rozbehané po svete, sú medzi nimi veľké vekové rozdiely, potom stojí za zváženie nastavenie štruktúry tak, aby budúce generácie majetok nededili, ale aby ho výlučne spravovali a mali z neho plnohodnotný úžitok," vysvetlil Černák. Ak má však rodina jedného či dvoch potomkov, môže byť podľa neho takéto riešenie zbytočne robustné.
Neraz sa podľa jeho slov stáva, že sú podiely vo firme rozdelené medzi dedičov nespravodlivo. Keďže na našom území sa zatiaľ tradícia medzigeneračného prechodu podielov v rodinných firmách ešte len rodí, chýba základ, ktorý by určoval, čo je vo výsledku dôležitejšie, či hodnota majetku a jeho rozdelenie alebo ďalšie fungovanie rodiny. "Ak rodina disponuje obchodnými podielmi vo viacerých spoločnostiach, vlastní finančný majetok či nehnuteľnosti, potom bude svoj majetok konsolidovať odlišne ako rodina, ktorá má štruktúru svojho majetku koncentrovanú do jednej firmy," vysvetlil.
Podľa slovenského zákona o dani z príjmov je príjem z dedičstva oslobodený od dane. To znamená, že ak je majetok nadobudnutý dedením podľa Občianskeho zákonníka, netreba ho uvádzať v daňovom priznaní ani z neho platiť daň. "Avšak toto oslobodenie sa vzťahuje len na okamih nadobudnutia majetku dedením. Ak padne rozhodnutie tento majetok neskôr predať alebo darovať ďalej, môže vzniknúť povinnosť zaplatiť daň z príjmu z predaja alebo darovania," upozornil Černák.
Ak chce majiteľ rodinnej firmy upraviť prevod jej majetku pred dedením, má podľa Černáka k dispozícii dve možnosti, a to darovanie alebo zámennú zmluvu. "Každá z nich má svoje špecifiká," vysvetlil Černák. Darovanie je dobrovoľný prevod vlastníctva bezplatne, a to za života alebo pre prípad smrti. Výhodou je, že sa nemusí platiť daň z príjmu z darovania. Nevýhodou zase, že darovaný majetok sa započítava do dedičského podielu darovaného a môže byť napadnutý ostatnými dedičmi.
Na druhej strane zámenná zmluva je dohoda o výmene majetku medzi dvomi stranami. Majetok sa výmennou zmluvou môže vymeniť len za života. Výhodou takejto zmluvy je, že môže vyrovnať dedičské podiely medzi dedičmi. Nevýhodou, že ak je hodnota zamieňaného majetku rozdielna, môže vzniknúť daňová povinnosť.
"Dediči majú právo majetku sa aj zrieknuť, čo je však možné len po smrti poručiteľa. Toto riešenie môže byť vhodné vtedy, kedy by mal dedič zdediť najmä dlhy, respektíve keď pasíva prevyšujú aktíva. Výhodou zrieknutia sa dedičstva je, že sa vyhnete daňovým povinnostiam spojeným s nadobudnutím a prevodom majetku. Nevýhodou je, že zrieknutie sa dedičstva je nezvratné a dedič stratí nárok na dedičstvo," dodal Černák.
