Bratislava 17. októbra (TASR) - Ministerstvo práce neakceptovalo veľa zo zásadných pripomienok zástupcov poskytovateľov sociálnych služieb k novele zákona, ktorá má upraviť túto oblasť. Upozornila na to podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS), ktorá je presvedčená, že rezort práce by zdroje dokázal nájsť na dofinancovanie požiadaviek poskytovateľov. K novele zákona predložila niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

Zástupcovia poskytovateľov sociálnych služieb navrhovali niekoľko opatrení, ktoré by si ale vyžiadali dodatočné zdroje v objeme 9 miliónov eur. Chceli napríklad zvýšiť príspevky zariadeniam krízovej intervencie, upraviť spolufinancovanie nízkoprahových služieb. "Veľa zo zásadných pripomienok poskytovateľov ste neakceptovali. Sú rezervy, 9 miliónov by sa bezpochyby našlo a obidve strany by boli spokojné. Mám silný pocit, že zásadné pripomienky neprijímate, beriete len pripomienky od Združenia miest a obcí Slovenska a vyšších územných celkov. Veľa zmien si presadili aj do tohto zákona a nie je to hlavne fér najmä voči neverejným poskytovateľom a klientom," adresovala ministrovi práce podpredsedníčka parlamentu Ďuriš Nicholsonová.

Priblížila napríklad, že takmer dva milióny eur sa ušetria tým, že sa príspevok bude poskytovať podľa stupňa odkázanosti a nie jednotnou paušálnou sumou 320 eur. "Ďalšie financie máte priamo na ministerstve práce, a to vo forme každoročných vrátených finančných príspevkov, hlavne na neobsadené miesta. Na margo nedostatku zdrojov, vás chcem upozorniť, že ste vyhlásili, že ste do sociálnych služieb chceli investovať 100 miliónov eur. Pýtam sa, kde je 50 miliónov eur, keď dopad novely je len približne 45 miliónov eur?" uviedla Ďuriš Nicholsonová. Dofinancovať žiadané opatrenia by sa mohli aj z úspor, ktoré štát získal vďaka prijatým opatreniam v hmotnej núdzi.

K právnej norme predložila celkovo 9 pozmeňujúcich návrhov. Napríklad presadzuje neviazať a podmieňovať poskytovanie finančných príspevkov zo štátneho rozpočtu na výšku a možnosti rozpočtových zdrojov rezortu práce len do vyčerpania sumy vyčlenenej na tento účel. Pri určení výšky príspevku na poskytovanie sociálnej služby navrhuje zohľadňovať aj počet miest a vek prijímateľov danej služby. Odmieta aj to, aby osud klientov neverejných poskytovateľov závisel od existencie komunitného plánu v obci. Navrhuje tiež, aby obec bola povinná financovať aj sociálnu službu, ktorým je komunitné centrum. Považuje ju totiž za jednu zo základných a nevyhnutných služieb pri riešení mnohých a dlhoročných problémov súvisiacich so sociálne vylúčenými komunitami.