Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Dôležité je reálne využiť pomoc, teda tie financie, ktoré sú k dispozícii, objasnil Potočár.
Autor TASR
Bratislava 7. februára (TASR) - Pre zníženie emisií skleníkových plynov o 90 % do roku 2040 oproti roku 1990 treba správne nastaviť procesy a financovanie. Uviedol to v stredu šéfredaktor a energetický analytik Radovan Potočár v rámci diskusie Zelená vízia pre Slovensko. Poslanec Národnej rady (NR) SR Ivan Štefunko (PS) dodal, že Slovensko nemá šancu tento cieľ splniť na rozdiel od iných krajín.
"V prípade energií dávame veľké peniaze na dotovanie ich cien, v prípade environmentálneho modernizačného fondu sa výnosy z emisných kvót nepoužívajú na dekarbonizačné projekty, ale v princípe sa roztápajú vo vesmíre verejných financií. Dôležité je reálne využiť pomoc, teda tie financie, ktoré sú k dispozícii," objasnil Potočár.
Potrebné je aj správne nastavenie procesov, čo podľa neho znamená nájsť spôsob, aby sa projekty dali realizovať a aby ich distribučná sieť dokázala prijať.
"Je to absolútne peklo pre mnohé 'pokrytecké' krajiny, ako sme my. Sú krajiny, ktoré majú šancu to splniť, ide však najmä o severné krajiny," uviedol Štefunko.
Cieľ, ktorý požaduje Európska komisia (EK), sa podľa sociológa Michala Vašečku týka rôznych sektorov hospodárstva v rozličnej miere. "Napríklad, pri výrobe energie EK odhaduje, že sa dokážeme stať emisne neutrálnymi v reálnom čase na 100 %," priblížil sociológ s tým, že v prípade priemyslu ide o asi 80 %, pričom najväčším problémom je poľnohospodárstvo. "EK odhaduje, že to môže stáť 1,5 % rozpočtu EÚ, teda nejakých 270 miliárd eur," dodal.
Dôležitá je podľa neho aj diskusia o otázke, či bude Európa konkurencieschopná aj o 30 rokov. "Dnes sme totiž veľmi kľudní, že Európa má krásnu životnú úroveň. Ale či to tak bude aj o 30 rokov? Dnes máme iné časti sveta tendenciu podceňovať, ale o niekoľko rokov môže byť všetko napríklad s Indonéziou úplne iné," uzavrel.
"V prípade energií dávame veľké peniaze na dotovanie ich cien, v prípade environmentálneho modernizačného fondu sa výnosy z emisných kvót nepoužívajú na dekarbonizačné projekty, ale v princípe sa roztápajú vo vesmíre verejných financií. Dôležité je reálne využiť pomoc, teda tie financie, ktoré sú k dispozícii," objasnil Potočár.
Potrebné je aj správne nastavenie procesov, čo podľa neho znamená nájsť spôsob, aby sa projekty dali realizovať a aby ich distribučná sieť dokázala prijať.
"Je to absolútne peklo pre mnohé 'pokrytecké' krajiny, ako sme my. Sú krajiny, ktoré majú šancu to splniť, ide však najmä o severné krajiny," uviedol Štefunko.
Cieľ, ktorý požaduje Európska komisia (EK), sa podľa sociológa Michala Vašečku týka rôznych sektorov hospodárstva v rozličnej miere. "Napríklad, pri výrobe energie EK odhaduje, že sa dokážeme stať emisne neutrálnymi v reálnom čase na 100 %," priblížil sociológ s tým, že v prípade priemyslu ide o asi 80 %, pričom najväčším problémom je poľnohospodárstvo. "EK odhaduje, že to môže stáť 1,5 % rozpočtu EÚ, teda nejakých 270 miliárd eur," dodal.
Dôležitá je podľa neho aj diskusia o otázke, či bude Európa konkurencieschopná aj o 30 rokov. "Dnes sme totiž veľmi kľudní, že Európa má krásnu životnú úroveň. Ale či to tak bude aj o 30 rokov? Dnes máme iné časti sveta tendenciu podceňovať, ale o niekoľko rokov môže byť všetko napríklad s Indonéziou úplne iné," uzavrel.
