Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Ekonomika

R.Raši diskutoval o budúcom eurofondovom programovom období

Richard Raši, archívna snímka. Foto: TASR Pavol Zachar

Zasadnutiu predsedala rumunská ministerka pre európske fondy Roxana Minzatuová, za Európsku komisiu (EK) sa na ňom zúčastnila komisárka pre regionálny rozvoj Corina Cretuová.

Luxemburg/Bratislava 25. júna (TASR) – O budúcom eurofondovom programovom období na roky 2021 až 2027 diskutoval podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) v Luxemburgu s ministrami členských krajín Európskej únie na Rade ministrov pre politiku súdržnosti. Pre Slovensko je podstatné priaznivejšie nastavenie financovania i zachovanie pravidla n+3. Médiá o tom v utorok informoval úrad vicepremiéra.

Zasadnutiu predsedala rumunská ministerka pre európske fondy Roxana Minzatuová, za Európsku komisiu (EK) sa na ňom zúčastnila komisárka pre regionálny rozvoj Corina Cretuová.

Podľa Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) je najväčšou výzvou pre nastavenie využívania európskych peňazí po roku 2020 z pohľadu Slovenska chýbajúce zjednotenie v dvoch rôznych prístupoch. Na jednej strane treba brať do úvahy špecifické odporúčania Rady Európskej únie (EÚ) pre každú členskú krajinu, ktoré smerujú do rôznych oblastí. Na druhej strane však EK v návrhu legislatívy určuje vybrané oblasti, na ktoré treba zdroje použiť.

„Vytvára to nedostatočný priestor najmä na podporu infraštruktúry, či už sociálnej, zdravotníckej, dopravnej alebo digitálnej. Určenie priorít EK, a na druhej strane požiadavka, aby sme riešili naše špecifiká, ako je napríklad infraštruktúra, sa navzájom vylučujú," uviedol vicepremiér. "Slovensko pozná svoje národné priority, do ktorých treba smerovať investície z európskych fondov. Preto sa snažíme presadiť väčšiu flexibilitu v tematickej koncentrácii, aby sme si my sami vedeli určiť, na čo sa financie použijú," vysvetlil podpredseda vlády Raši.

Vo svojom vystúpení hovoril o ďalších dvoch kľúčových bodoch pre Slovensko. Prvý sa týkal financovania a čo možno najnižšej miery spolufinancovania projektov zo strany žiadateľov. Druhý bol o pravidle n+3, ktoré znamená, že krajiny majú na dočerpanie financií po skončení programového obdobia ešte tri roky. Pravidlo n+2, ktoré navrhuje EK, Slovensko dlhodobo odmieta.

Ministri zároveň vzali na vedomie správu o pokroku, ktorú pripravilo Rumunsko ako predsedajúca krajina Rady EÚ. Dokument sumarizuje doterajší pokrok pri rokovaniach o návrhoch legislatívy EÚ pre oblasť politiky súdržnosti po roku 2020.

Pred rokovaním Slovensko zorganizovalo koordinačné stretnutie krajín Vyšehradskej štvorky + 4, na ktorom vicepremiér odovzdal ročné predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke českej ministerke pre miestny rozvoj Kláre Dostálovej, uzatvára ÚPVII.