Attack on Prime Minister
News in English
Výdavky Spojených štátov na armádu sú voči Číne päťkrát väčšie a čínske voči ruským dvojnásobné.
Autor TASR
,aktualizované Štokholm 17. apríla (TASR) - Globálna finančná kríza viedla v Spojených štátoch k zníženiu výdavkov na zbrojenie, ale v Rusku a v Číne rástli aj vlani. Informuje o tom dnes Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI). Uvádza, že v roku 2011 sa výdavky na zbrojenie vo svete medziročne znížili o 0,3 % a zastavilo sa 11-ročné obdobie ich sústavného rastu. Avšak Rusko a Čína išli vlani opačným smerom.
Rusko už vo výdavkoch na zbrojenie predstihlo Britániu a Francúzsko a dostalo sa na tretie miesto na svete. Vlani vzrástli voči roku 2010 asi o 8 miliárd USD (6,14 miliardy eur), teda o 9,3 %. V Číne stúpli o 6,3 % na 143 miliárd USD.
V Spojených štátoch klesli výdavky na zbrojenie o 1,2 % na 711 miliárd USD. V Európe došlo k ich slabému rastu na 407 miliárd USD.
Vlani šesť z veľkých krajín obmedzilo výdavky na armádu. Vojenské rozpočty klesli popri Spojených štátoch aj v Brazílii, Francúzsku, Nemecku, Indii a Brazílii.
Ústav uviedol, že v Rusku rástli vojenské výdavky preto, lebo krajina potrebuje nahradiť do roku 2020 asi 70 % svojej zastaranej výzbroje zo sovietskej éry modernou technikou. Tempo prezbrojovania a s tým spojeného rastu výdavkov by sa malo v nasledujúcich rokoch zvýšiť.
Čínske vojenské výdavky rastú v súlade so zvyšovaním výkonu ekonomiky krajiny. Od roku 2001 zostáva ich podiel vo vzťahu k hrubému domácemu produktu na stabilnej 2-% úrovni.
Výdavky Spojených štátov na armádu sú voči Číne päťkrát väčšie a čínske voči ruským dvojnásobné.
Rast výdavkov na zbrojenie vo svete sa v roku 2011, po desaťročnom nepretržitom stúpaní, zastavil, pretože krajiny, ktoré do zbrojenia investovali najviac, zaviedli úsporné rozpočtové opatrenia. Informoval dnes Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI).
Iba 0,3-percentný globálny nárast zbrojenia v roku 2011 je najnižší za uplynulé desaťročie, v ktorom výdavky stále stúpali, v rokoch 2001-2009 ročne v priemere o 4,5-percenta, konštatoval SIPRI. Podľa inštitútu je však priskoro na to povedať, či to znamená dlhodobú zmenu trendu.
Vo svojej výročnej správe SIPRI konštatoval, že podľa jeho odhadu globálne vojenské výdavky vlani dosiahli 1,74 bilióna dolárov, čo oproti roku 2010 predstavuje 0,3-percentný nárast.
Spojené štáty zostávajú so 41-percentným podielom na výdavkoch globálnym lídrom v zbrojení, hoci znížili svoje výdavky - prvýkrát od roku 1998 - o 1,2 percenta. Naďalej investujú päťkrát viac než druhá krajina v poradí, ktorou je so 143 miliardami dolárov Čína.
Tretie miesto patrí Rusku, ktoré má na celosvetových výdavkoch na zbrojenie štvorpercentný podiel, nasledované Britániou a Francúzskom. Do prvej desiatky sa ďalej dostali Japonsko, India, Saudská Arábia, Nemecko a Brazília.
SIPRI uviedol, že rast nákladov Spojených štátov sa spomalil po odchode z Iraku a s prípravami na znižovanie svojej vojenskej prítomnosti v Afganistane, v spojení s opatreniami na zníženie rozpočtového deficitu.
Podľa správy SIPRI možno očakávať znižovanie výdavkov na zbrojenie v najbližších rokoch aj v Británii, vo Francúzsku a v Nemecku. Krajiny ako Grécko, Španielsko, Taliansko a Írsko, ktoré sú v centre dlhovej krízy eurozóny, už svoje vojenské výdavky znížili.
V Ázii vzrástli vojenské výdavky v roku 2011 o 2,4 percenta, a to predovšetkým zásluhou Číny, ktorá v roku 2010 zvýšila výdavky na zbrojenie o 6,7 percenta.
Latinská Amerika, kde v roku 2010 vzrástli vojenské výdavky o päť percent, v tomto trende v roku 2011 nepokračovala. Jej výdavky klesli o 3,3 percenta najmä zásluhou Brazílie, ktorá sa pokúša zastaviť infláciu.
Na Blízkom východe SIPRI odhaduje nárast výdavkov o 4,6 percenta, chýbajú však údaje z niekoľkých krajín vrátane Iránu.
V Afrike vojenské výdavky vzrástli o vyše osem percent, najmä zásluhou Alžírska a Nigérie.
SIPRI spresnil, že jeho údaje zahŕňajú mzdy, náklady na vojenské operácie, nákup zbraní a iných vojenských zariadení, ako aj ich výskum a vývoj.
SIPRI založil v roku 1966 ako nezávislú nadáciu švédsky parlament.
Rusko už vo výdavkoch na zbrojenie predstihlo Britániu a Francúzsko a dostalo sa na tretie miesto na svete. Vlani vzrástli voči roku 2010 asi o 8 miliárd USD (6,14 miliardy eur), teda o 9,3 %. V Číne stúpli o 6,3 % na 143 miliárd USD.
V Spojených štátoch klesli výdavky na zbrojenie o 1,2 % na 711 miliárd USD. V Európe došlo k ich slabému rastu na 407 miliárd USD.
Vlani šesť z veľkých krajín obmedzilo výdavky na armádu. Vojenské rozpočty klesli popri Spojených štátoch aj v Brazílii, Francúzsku, Nemecku, Indii a Brazílii.
Ústav uviedol, že v Rusku rástli vojenské výdavky preto, lebo krajina potrebuje nahradiť do roku 2020 asi 70 % svojej zastaranej výzbroje zo sovietskej éry modernou technikou. Tempo prezbrojovania a s tým spojeného rastu výdavkov by sa malo v nasledujúcich rokoch zvýšiť.
Čínske vojenské výdavky rastú v súlade so zvyšovaním výkonu ekonomiky krajiny. Od roku 2001 zostáva ich podiel vo vzťahu k hrubému domácemu produktu na stabilnej 2-% úrovni.
Výdavky Spojených štátov na armádu sú voči Číne päťkrát väčšie a čínske voči ruským dvojnásobné.
Zbrojenie zasiahla finančná kríza, nárast vojenských výdavkov sa zastavil
Rast výdavkov na zbrojenie vo svete sa v roku 2011, po desaťročnom nepretržitom stúpaní, zastavil, pretože krajiny, ktoré do zbrojenia investovali najviac, zaviedli úsporné rozpočtové opatrenia. Informoval dnes Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI).
Iba 0,3-percentný globálny nárast zbrojenia v roku 2011 je najnižší za uplynulé desaťročie, v ktorom výdavky stále stúpali, v rokoch 2001-2009 ročne v priemere o 4,5-percenta, konštatoval SIPRI. Podľa inštitútu je však priskoro na to povedať, či to znamená dlhodobú zmenu trendu.
Vo svojej výročnej správe SIPRI konštatoval, že podľa jeho odhadu globálne vojenské výdavky vlani dosiahli 1,74 bilióna dolárov, čo oproti roku 2010 predstavuje 0,3-percentný nárast.
Spojené štáty zostávajú so 41-percentným podielom na výdavkoch globálnym lídrom v zbrojení, hoci znížili svoje výdavky - prvýkrát od roku 1998 - o 1,2 percenta. Naďalej investujú päťkrát viac než druhá krajina v poradí, ktorou je so 143 miliardami dolárov Čína.
Tretie miesto patrí Rusku, ktoré má na celosvetových výdavkoch na zbrojenie štvorpercentný podiel, nasledované Britániou a Francúzskom. Do prvej desiatky sa ďalej dostali Japonsko, India, Saudská Arábia, Nemecko a Brazília.
SIPRI uviedol, že rast nákladov Spojených štátov sa spomalil po odchode z Iraku a s prípravami na znižovanie svojej vojenskej prítomnosti v Afganistane, v spojení s opatreniami na zníženie rozpočtového deficitu.
Podľa správy SIPRI možno očakávať znižovanie výdavkov na zbrojenie v najbližších rokoch aj v Británii, vo Francúzsku a v Nemecku. Krajiny ako Grécko, Španielsko, Taliansko a Írsko, ktoré sú v centre dlhovej krízy eurozóny, už svoje vojenské výdavky znížili.
V Ázii vzrástli vojenské výdavky v roku 2011 o 2,4 percenta, a to predovšetkým zásluhou Číny, ktorá v roku 2010 zvýšila výdavky na zbrojenie o 6,7 percenta.
Latinská Amerika, kde v roku 2010 vzrástli vojenské výdavky o päť percent, v tomto trende v roku 2011 nepokračovala. Jej výdavky klesli o 3,3 percenta najmä zásluhou Brazílie, ktorá sa pokúša zastaviť infláciu.
Na Blízkom východe SIPRI odhaduje nárast výdavkov o 4,6 percenta, chýbajú však údaje z niekoľkých krajín vrátane Iránu.
V Afrike vojenské výdavky vzrástli o vyše osem percent, najmä zásluhou Alžírska a Nigérie.
SIPRI spresnil, že jeho údaje zahŕňajú mzdy, náklady na vojenské operácie, nákup zbraní a iných vojenských zariadení, ako aj ich výskum a vývoj.
SIPRI založil v roku 1966 ako nezávislú nadáciu švédsky parlament.
