Attack on Prime Minister
News in English
Popredné miesta v tabuľke obsadili Belgicko, Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko.
Autor TASR
Brusel 7. augusta (TASR) - Nová správa Európskej komisie (EK) o hospodárení členských štátov s komunálnym odpadom naznačuje, že v rámci EÚ existujú znepokojujúce rozdiely. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré vykazujú najväčšie nedostatky v implementácii efektívneho prístupu k odpadovému hospodárstvu.
Správa obsahuje hodnotenie 27 členských štátov podľa 18 kritérií v oblastiach, ako sú celkový recyklovaný odpad, cena zneškodňovania odpadu a porušovanie európskych právnych predpisov. Výsledná tabuľka tvorí súčasť prebiehajúcej štúdie, ktorá pomôže členským štátom zlepšiť účinnosť ich odpadového hospodárstva.
Popredné miesta v tabuľke obsadili Belgicko, Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko.
"Obraz, ktorý vzniká na základe tohto porovnania, potvrdzuje moje vážne obavy. Napriek existencii lepších alternatív a napriek tomu, že sú k dispozícii štrukturálne fondy na financovanie lepších možností, mnohé členské štáty ešte stále ukladajú obrovské množstvá komunálneho odpadu na skládky, čo je najhoršia možnosť v rámci odpadového hospodárstva," uviedol eurokomisár pre životné prostredie Janez Potočnik.
Komisár v tejto súvislosti upozornil, že neefektívnym prístupom k odpadovému hospodárstvu sa hodnotné zdroje znehodnocujú, možné prínosy pre hospodárstvo sa strácajú, pričom v tomto sektore sa nevytvárajú nové pracovné miesta a v konečnom dôsledku tým trpí aj naše zdravie a životné prostredie.
Z členských štátov vykazujú najväčšie nedostatky v tomto sektore Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Taliansko.
Medzi nedostatky patria neúčinné alebo chýbajúce metódy predchádzania vzniku odpadu, nedostatok stimulov na presmerovanie odpadu zo skládok a nedostatočná infraštruktúra na nakladanie s odpadom. Prílišné spoliehanie sa na skládky znamená, že lepšie možnosti nakladania s odpadom, ako sú jeho opakované využitie a recyklácia, sa sústavne využívajú v nedostatočnej miere.
Oproti tomu Belgicko, Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko majú komplexné systémy zberu odpadu a na skládkach končí menej ako päť percent ich odpadu. Majú rozvinuté systémy recyklovania, dostatočné spracovateľské kapacity a účinne nakladajú s biologicky rozložiteľným odpadom. Pre tieto štáty je typické, že sa v ich prístupe k odpadovému hospodárstvu účinne spájajú právne, administratívne a ekonomické nástroje.
Komisia využíva túto správu na prípravu plánov konkrétneho postupu pre desať členských štátov s najhoršími výsledkami. Tieto plány prediskutuje s vnútroštátnymi orgánmi na dvojstranných seminároch na jeseň tohto roku.
Správa obsahuje hodnotenie 27 členských štátov podľa 18 kritérií v oblastiach, ako sú celkový recyklovaný odpad, cena zneškodňovania odpadu a porušovanie európskych právnych predpisov. Výsledná tabuľka tvorí súčasť prebiehajúcej štúdie, ktorá pomôže členským štátom zlepšiť účinnosť ich odpadového hospodárstva.
Popredné miesta v tabuľke obsadili Belgicko, Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko.
"Obraz, ktorý vzniká na základe tohto porovnania, potvrdzuje moje vážne obavy. Napriek existencii lepších alternatív a napriek tomu, že sú k dispozícii štrukturálne fondy na financovanie lepších možností, mnohé členské štáty ešte stále ukladajú obrovské množstvá komunálneho odpadu na skládky, čo je najhoršia možnosť v rámci odpadového hospodárstva," uviedol eurokomisár pre životné prostredie Janez Potočnik.
Komisár v tejto súvislosti upozornil, že neefektívnym prístupom k odpadovému hospodárstvu sa hodnotné zdroje znehodnocujú, možné prínosy pre hospodárstvo sa strácajú, pričom v tomto sektore sa nevytvárajú nové pracovné miesta a v konečnom dôsledku tým trpí aj naše zdravie a životné prostredie.
Z členských štátov vykazujú najväčšie nedostatky v tomto sektore Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Taliansko.
Medzi nedostatky patria neúčinné alebo chýbajúce metódy predchádzania vzniku odpadu, nedostatok stimulov na presmerovanie odpadu zo skládok a nedostatočná infraštruktúra na nakladanie s odpadom. Prílišné spoliehanie sa na skládky znamená, že lepšie možnosti nakladania s odpadom, ako sú jeho opakované využitie a recyklácia, sa sústavne využívajú v nedostatočnej miere.
Oproti tomu Belgicko, Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko majú komplexné systémy zberu odpadu a na skládkach končí menej ako päť percent ich odpadu. Majú rozvinuté systémy recyklovania, dostatočné spracovateľské kapacity a účinne nakladajú s biologicky rozložiteľným odpadom. Pre tieto štáty je typické, že sa v ich prístupe k odpadovému hospodárstvu účinne spájajú právne, administratívne a ekonomické nástroje.
Komisia využíva túto správu na prípravu plánov konkrétneho postupu pre desať členských štátov s najhoršími výsledkami. Tieto plány prediskutuje s vnútroštátnymi orgánmi na dvojstranných seminároch na jeseň tohto roku.
