Attack on Prime Minister
News in English
Ustanovenia Trestného poriadku a zákona o elektronických komunikáciách, ktoré vyžadujú plošné monitorovanie komunikácie občanov sú dôsledkom európskej smernice.
Autor TASR
Bratislava 9. októbra (TASR) - Tridsiati poslanci Národnej rady (NR) SR dávajú na Ústavný súd (ÚS) SR sťažnosť, ktorá napáda ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorých musia telefónni a internetoví operátori niekoľko mesiacov zálohovať dáta o komunikácii. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedol podpredseda SaS Juraj Miškov.
Pod návrhom na ÚS je podľa neho podpísaný celý poslanecký klub SaS, ale aj zástupcovia Obyčajných ľuďí a nezávislých osobností, Radoslav Procházka z KDH, Lucia Žitňanská z SDKÚ-DS, nezávislá poslankyňa Jana Žitňanská a Andrej Hrnčiar z Mosta - Híd.
Poslanec SaS Martin Poliačik Miškova doplnil slovami, že operátori sú v prípade elektronickej komunikácie povinní dvanásť mesiacov zálohovať dáta a v prípade telefonických hovorov šesť mesiacov. Netýka sa to obsahu hovorov, ale informácií o tom, kto, kedy, komu, odkiaľ a z akého prístroja volal. Tieto údaje potom na vyžiadanie a so súhlasom súdu dávajú k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní. Podľa Poliačika počet takýchto žiadostí zo strany bezpečnostných orgánov z roka na rok rapídne stúpa a v niektorých prípadoch sa dokonca ani netýka vyšetrovanie trestných činov, ale len priestupkov.
"Je alarmujúce, aké veľké množstvo žiadostí o sprístupnenie týchto údajov na Slovensku máme. Kým v roku 2008 bol počet prípadov, v ktorých sa požadované údaje poskytli oprávneným orgánom štátu 319 a zamietnutých bolo 65 žiadostí, už v roku 2009 boli údaje poskytnuté 5.214 krát a zamietnutých bolo 157 žiadostí. V roku 2010 boli údaje o komunikácii občanov Slovenska poskytnuté 7.417 krát a zamietnutých bolo 7.126," vyhlásil Poliačik, ktorý pochybuje o tom, že v rokoch 2008 až 2010 vzrástol počet podozrení zo závažnej trestnej činnosti tak, že spôsobil nárast z necelých štyroch stoviek žiadostív roku 2008 až na štrnásťtisíc v roku 2010. Poliačik dodal, že podľa neho už orgány činné v trestnom konaní žiadajú tieto údaje aj v prípade menej závažných trestných činov a má k dispozícii jednu takúto žiadosť, kde polícia vyžaduje tieto údaje dokonca v prípade vyšetrovania priestupku.
Ustanovenia Trestného poriadku a zákona o elektronických komunikáciách, ktoré vyžadujú plošné monitorovanie komunikácie občanov sú dôsledkom európskej smernice, ktorá reagovala na udalosti z 11. septembra 2001. V štyroch štátoch EÚ však podľa Poliačika dodnes nebola implementovaná a vo viacerých ďalších ju ústavné súdy posúdili ako odporujúcu ľudským právam. Na základe podania z Írska bude podľa Poliačika o tejto smernici rozhodovať aj Európsky súdny dvor.
"Nespochybňujeme potrebu dôkladného vyšetrovania v prípade závažných trestných činov, ale otázka je, či je táto metóda primeraná," uviedla generálna manažérka SaS Jana Kiššová s tým, že z plošného monitorovania nie sú vylúčené ani osoby, ktoré sú inak viazané mlčanlivosťou, napríklad advokáti či lekári. Poliačik doplnil, že SaS nereaguje na konkrétny prípad porušenia ľudských práv na Slovensku, ale na celoeurópsky problém, na ktorý ich upozornili odborníci, ktorí pripravovali podobné podanie na nemecký ústavný súd. "Hovoríme nie policajnému štátu, nie bezdôvodnému špicľovaniu občanov Slovenska," uzavrel Miškov.
Pod návrhom na ÚS je podľa neho podpísaný celý poslanecký klub SaS, ale aj zástupcovia Obyčajných ľuďí a nezávislých osobností, Radoslav Procházka z KDH, Lucia Žitňanská z SDKÚ-DS, nezávislá poslankyňa Jana Žitňanská a Andrej Hrnčiar z Mosta - Híd.
Poslanec SaS Martin Poliačik Miškova doplnil slovami, že operátori sú v prípade elektronickej komunikácie povinní dvanásť mesiacov zálohovať dáta a v prípade telefonických hovorov šesť mesiacov. Netýka sa to obsahu hovorov, ale informácií o tom, kto, kedy, komu, odkiaľ a z akého prístroja volal. Tieto údaje potom na vyžiadanie a so súhlasom súdu dávajú k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní. Podľa Poliačika počet takýchto žiadostí zo strany bezpečnostných orgánov z roka na rok rapídne stúpa a v niektorých prípadoch sa dokonca ani netýka vyšetrovanie trestných činov, ale len priestupkov.
"Je alarmujúce, aké veľké množstvo žiadostí o sprístupnenie týchto údajov na Slovensku máme. Kým v roku 2008 bol počet prípadov, v ktorých sa požadované údaje poskytli oprávneným orgánom štátu 319 a zamietnutých bolo 65 žiadostí, už v roku 2009 boli údaje poskytnuté 5.214 krát a zamietnutých bolo 157 žiadostí. V roku 2010 boli údaje o komunikácii občanov Slovenska poskytnuté 7.417 krát a zamietnutých bolo 7.126," vyhlásil Poliačik, ktorý pochybuje o tom, že v rokoch 2008 až 2010 vzrástol počet podozrení zo závažnej trestnej činnosti tak, že spôsobil nárast z necelých štyroch stoviek žiadostív roku 2008 až na štrnásťtisíc v roku 2010. Poliačik dodal, že podľa neho už orgány činné v trestnom konaní žiadajú tieto údaje aj v prípade menej závažných trestných činov a má k dispozícii jednu takúto žiadosť, kde polícia vyžaduje tieto údaje dokonca v prípade vyšetrovania priestupku.
Ustanovenia Trestného poriadku a zákona o elektronických komunikáciách, ktoré vyžadujú plošné monitorovanie komunikácie občanov sú dôsledkom európskej smernice, ktorá reagovala na udalosti z 11. septembra 2001. V štyroch štátoch EÚ však podľa Poliačika dodnes nebola implementovaná a vo viacerých ďalších ju ústavné súdy posúdili ako odporujúcu ľudským právam. Na základe podania z Írska bude podľa Poliačika o tejto smernici rozhodovať aj Európsky súdny dvor.
"Nespochybňujeme potrebu dôkladného vyšetrovania v prípade závažných trestných činov, ale otázka je, či je táto metóda primeraná," uviedla generálna manažérka SaS Jana Kiššová s tým, že z plošného monitorovania nie sú vylúčené ani osoby, ktoré sú inak viazané mlčanlivosťou, napríklad advokáti či lekári. Poliačik doplnil, že SaS nereaguje na konkrétny prípad porušenia ľudských práv na Slovensku, ale na celoeurópsky problém, na ktorý ich upozornili odborníci, ktorí pripravovali podobné podanie na nemecký ústavný súd. "Hovoríme nie policajnému štátu, nie bezdôvodnému špicľovaniu občanov Slovenska," uzavrel Miškov.
