- Zomrel v Kiskőrösi spisovateľ, jazykovedec, novinár, učiteľ a znalec vtedajšej slovenčiny a češtiny ŠTEFAN LEŠKA. Narodil sa 21.10.1757.

- Zomrel v Klenovci evanjelický kňaz, jazykovedec a básnik PAVEL ŠRAMKO. Narodil sa 13.2.1743.

- Narodil sa v Skalici hudobný skladateľ, etnomuzikológ a publicista MILAN LICHARD, správca Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom svätom Martine. Autor diel: Šesť vencov zo slovenských piesní, Slovenský spevníček. Zložil aj hudbu k hre Zakliaty mládenec. Zomrel 21.4.1935.

- Narodil sa vo Varšanoch (dnes Kalinčiakovo) ekonóm, pedagóg a politik IMRICH KARVAŠ. Roku 1938 bol ministrom priemyslu, obchodu a živností a v rokoch 1939-1944 bol guvernérom Slovenskej národnej banky, keď hospodársky zabezpečoval prípravu Slovenského národného povstania (SNP). Zomrel 20.2.1981.

- Narodil sa v Záriečí evanjelický farár, literárny historik, komeniológ, knihovník, bibliograf a novinár JÁN ČAPLOVIČ. Pôsobil aj ako hlásateľ BBC v Londýne (Veľká Británia) a neskôr bol riaditeľom Univerzitnej knižnice a vedúcim Lyceálnej knižnice v Bratislave. Zomrel 26.9.1976.

- Narodil sa v Haliči jazykovedec, pedagóg, šéfredaktor a publicista GEJZA HORÁK. Zomrel 28.8.2003.

- Zomrela v Starej Turej skladateľka piesní a charitatívna pracovníčka MÁRIA ROYOVÁ, ktorá sa spolu so sestrou Kristínou zapísala do povedomia ľudí svojou priekopníckou charitatívnou prácou. Založili spolu sirotinec Chalúpka a neskôr z milodarov vybudovali aj nemocnicu. Narodila sa 26.11.1858.

- Narodil sa v Bratislave sochár ALEXANDER ILEČKO, člen Spolku výtvarníkov Slovenska. Do výtvarného života vstúpil v 60-tych rokoch 20. storočia.

- Narodil sa v Košiciach básnik, textár, publicista a prekladateľ JÁN ŠTRASSER, bývalý šéfredaktor Slovenských pohľadov. Napísal niekoľko básnických zbierok ako napríklad Odriekanie, Myš dobrej nádeje, Očné pozadie, Hahaiku.

- Zomrel v Bratislave fyzik a pedagóg JÁN VANOVIČ. Narodil sa 17.1.1907.

- Zomrel v Bratislave básnik, spisovateľ a publicista JÁN ROB PONIČAN, spoluzakladateľ DAV-u. Narodil sa 15.6.1902.

- Zomrel v meste La Crosse (USA) slovenský atlét FRED FERAN (vl. menom Fred Feuermann), ktorý bol jedným zo športovcov, ktorí bojkotovali kvôli Hitlerovi Olympijské hry v nemeckom Berlíne v roku 1936. V roku 1939 utiekol do Palestíny. Proti fašistickému Nemecku bojoval pod britským velením. Aj preto sa na Slovensko po vojne nevrátil a radšej odišiel do USA. V roku 2001 ho vybrali ako bývalého športovca, aby niesol olympijskú štafetu, ktorá smerovala na zimné hry do Salt Lake City. Narodil sa 25.3.1917 v Zákopčí pri Čadci.

- Vo Viedni bol založený slovenský akademický spolok Tatran.

- Československé Národné zhromaždenie schválilo zákon o odluke československej meny od meny platnej v bývalej monarchii. Zmocňovací zákon a nariadenie ministerstva financií o okolkovaní rakúsko-uhorských bankoviek umožnil vznik novej československej meny, tvorcom menovej reformy bol minister financií Alois Rašín.

- V Prahe sa ustanovila zvrchovaná slobodomurárska Národná veľká lóža československá.

- V Prahe sa konala na Václavskom námestí manifestácia, na ktorej oznámil Klement Gottwald, že prezident Edvard Beneš prijal demisiu 12 nekomunistických ministrov a schválil (pod tlakom aktuálnych okolností - najmä nátlaku komunistov vrátane organizovania ozbrojených robotníckych milícií) návrh novej vlády pod vedením Klementa Gottwalda. KSČ týmto aktom prebrala moc do svojich rúk, postupne prestala rešpektovať všetky princípy parlamentnej demokracie a nastolila komunistickú diktatúru v ČSR. Tento deň bol počas obdobia socializmu v ČSSR slávený ako "Víťazný február".

- Slovenskí ženisti, ktorí slúžili v rámci akcie Iracká sloboda, definitívne opustili územie Kuvajtu a vrátili sa do vlasti. Skončilo sa tak slovenské aktívne pôsobenie na akciách v Iraku.

- Zomrel (popravili ho) ROBERT DEVEREUX lord z Essexu, ktorý bol síce obľúbencom anglickej kráľovnej Alžbety I., ale zároveň sa stal iniciátorom povstania proti nej. Pod zámienkou, že musí zachrániť kráľovnú pred španielskym sprisahaním, sa pokúsil zmocniť londýnskeho City a Toweru. Narodil sa 10.11.1567. Podľa iných zdrojov 19.11.1566.

- Zomrel (zavraždili ho) český šľachtic, vojvodca a cisársky generál ALBRECHT Z VALDŠTEJNA, vojvoda Frýdlantský. Narodil sa 24.9.1583.

- Narodil sa taliansky dramatik CARLO GOLDONI, autor rokokových komédií či melodrám. Zomrel 6.2.1793.

- Narodil sa generál JOSE DE SAN MARTIN, bojovník za nezávislosť Argentíny. Zomrel 17.8.1850.

- Narodil sa francúzsky maliar PIERRE AUGUSTE RENOIR, predstaviteľ impresionizmu, ktorý mnohé svoje diela (napr. Diana ako lovkyňa, Odaliska, Ženský akt v slnečnom svetle, či Veľké kúpanie) zasvätil ženskej kráse. Zomrel 3.12.1919.

- Narodila sa americká herečka TEA LEONIOVÁ.

- Narodil sa americký herec SEAN ASTIN, známy hlavne z filmového spracovania Pána prsteňov, v ktorom stvárnil Hobbita Sama.

- Zomrel americký spisovateľ a dramatik TENNESSEE WILLIAMS, autor známych divadelných hier Električka zvaná túžba a Mačka na horúcej plechovej streche. Narodil sa 26.3.1911.

- Zomrel kambodžský lekár žijúci od roku 1980 v USA HAING S. NGOR, ktorý sa dostal do povedomia verejnosti po stvárnení vedľajšej úlohy vo filme "The Killing Fealds" (Vražedné polia). Narodil sa 22.3.1940.

- Zomrel ruský exilový spisovateľ a literárny kritik ANDREJ SIŇAVSKIJ. Narodil sa 8.10.1925.

- Zomrel taliansky filmový herec, scenárista a režisér ALBERTO SORDI, považovaný za kráľa talianskej komédie. Narodil sa 15.6.1920.

Zomrel český herec JAN TEPLÝ. Narodil sa 30.7.1931.

Zomrel taliansky fotograf WILLY RIZZO, známy ako portrétista svetových celebrít. Narodil sa 22.10.1928.

- Anglickú kráľovnú Alžbetu I. pápež Pius V. exkomunikoval z cirkvi.

- Uskutočnilo sa prvé, historicky doložené zasadanie americkej vlády pod vedením Georgea Washingtona v jeho vlastnom dome.

- Americký vynálezca Samuel Colt dostal patent na konštrukciu podľa neho nazvaného 6-ranového bubienkového revolvera.

- Hiram Revels zložil prísahu ako prvý černošský poslanec v americkom Kongrese.

- V USA ratifikovali 16. dodatok americkej ústavy, ktorý sa zaoberal daňou z príjmu.

- Brunšvická vláda vymenovala Adolfa Hitlera za vládneho radcu, čím Hitler získal nemecké štátne občianstvo (predtým mal rakúske občianstvo, ktorého sa síce vzdal, no nezískal tým automaticky nemecké občianstvo) a mohol tak kandidovať na úrad ríšskeho prezidenta.

- Dve bomby vybuchli v idúcom vlaku v štáte Ásam v severovýchodnej Indii, pričom zahynulo najmenej 27 vojakov.

- Prezidentskú prísahu zložil v ukrajinskom Kyjeve Viktor Janukovyč, víťaz volieb zo 7. februára toho roku.

- Nový jemenský prezident Abd Rabbuh Mansúr Hádí slávnostne zložil prísahu, čím po rok trvajúcich protestoch, ktoré paralyzovali krajinu, oficiálne nahradil na poste hlavy štátu Alího Abdalláha Sáliha.

- Najmenej 26 osôb, zväčša príslušníkov elitnej republikánskej gardy prišlo o život pri samovražednom útoku pred vchodom do prezidentského paláca v juhojemenskom prístavnom meste Mukallá. Ďalších najmenej 24 ľudí utrpelo zranenia. K útoku sa prihlásila al-Káida.

Kubánsky parlament opätovne vymenoval Raúla Castra za staronového prezidenta krajiny.