Londýn 11. augusta (TASR) - Bez pátosu, bez nadšenia sa bilancuje účinkovanie slovenskej výpravy na OH v Londýne. Hľadajú sa klady, pripomínajú zápory a popri tom sa tvrdí, že Slovensko sa môže zo štyroch slalomársko-streleckých medailí so všetkou skromnosťou primerane tešiť.

"Nie sme veľmi nadšení, ale je to objektívne, ťažko vyčítať čokoľvek aj športovcom, urobili všetko, aby uspeli," tvrdí prezident SOV František Chmelár. "Ak sa niečo nepodarilo, netreba hľadať príčiny v nich, ale v ich okolí."

Ako soľ chýba výprave zlato a na tomto fakte sa žiada trochu dlhšie vydržať a zdôvodňovať. František Chmelár: "Zlato chýba, bohužiaľ. Doteraz sme všetky zlaté získali vo vodnom slalome. Malo to objektívne príčiny, pred svetom sme si vytvorili náskok vďaka Čunovu, no medzitým vyrástlo množstvo vynikajúcich kanálov, konkurencia sa rozšírila a nám sa život sťažil."

Štyri medaily, veľa, alebo málo, dôležitý je uhol pohľadu. František Chmelár si zvolil porovnávaciu metódu. "Hovoril som aj so šéfmi iných výprav, s Belgičanmi, Rakúšanmi, Turkmi a ďalšími a z hľadiska efektivity sú na tom horšie, aj Austrália s velikánskou výpravou sa nad svojou skromnejšou bilanciou zamýšľa."

Na výlete slovenskí športovci v Londýne rozhodne neboli, aj keď sa sem tam niečo zašepká, alebo sa laicky z kuloárov rozšíri. "Nemám dôvod súhlasiť s takýmto názorom, naopak, každý z našich športovcov sa snažil podať čo najlepší výkon. Niekomu sa to nepodarilo, príčiny môžeme hľadať, ale tvrdiť niečo o výletníkoch by bolo veľmi zavádzajúce."

Slovenské prešľapovanie na mieste

Foto: TASR/Martin Baumann

Spomínajú sa aj míľové kroky krajín a slovenské prešľapovanie na mieste. František Chmelár. "Raz ste hore, inokedy vás vlna vyplaví hore, a ja verím, že nás ešte v stúpajúcej tendencii poženie."

Londýn sa nad Temžou bude hrdo vypínať aj po olympiáde. "V obrovskom komplikovanom veľkomeste všetko klapalo vďaka tisíckam dobrovoľníkov," hodnotí František Chmelár. "Vždy pomohli, ak boli výhrady v doprave, treba tu žiť a Londýn pochopiť. Každá olympiáda bola v niečom iná, v niečom výnimočná. V Atlante som nebol, no viem, že sa na ňu nahrnulo najviac ponôs. Londýnsku by som priradil k najkvalitnejším."

Ako ďalej v slovenskom športe sa síce konkretizuje, no nikto netuší, čo z toho vznikne. František Chmelár: "Asi je pravda, že prešľapujeme. Maľujeme výkričníky, no treba niečo urobiť, čo konkrétne vymyslíme na slovenské možnosti, to bude naša prvoradá úloha po návrate."

Kam Slovensko môže rúbať, do akých výšok, trúfne si aj na veľké športy, alebo sú mu súdené len malé, menej populárne, s menšou konkurenciou. "Ponúka sa niekoľko príčin, prečo v najsledovanejších a najpopulárnejších chýbame. Nemôžeme ísť extenzívnou cestou, ale intenzívnou. Aj Maďari majú tri nosné športy a získali osem zlatých a neviem koľko strieborných a bronzových, v plávaní, šerme, kanoistike. To isté robia s nami porovnateľné krajiny, trebárs Holanďania, Dáni. Nemôžeme sa uberať cestou Číny, USA, Ruska, ani Veľkej Británie."

Peking s tromi zlatými a s bilanciou 3-2-1, popri tejto zbierke londýnske striebro a tri bronzy pôsobia príliš skromne, najchudobnejšie v samostatnej histórii. "Otázka je, čo je reálny obraz nášho športu. V Pekingu bola realita s tromi zlatými, v tom čase obdivuhodná, vyplynula z reálneho, nie z nejakého digitálneho sveta, vďaka športovcom z mäsa a kostí. Teraz je realitou, že čo vtedy stačilo, dnes nestačí."

Na prémiách sa ušetrilo, no treba ich vyplatiť. František Chmelár: "Aj hneď po prílete v utorok sme schopní dodržať naše záväzky. Nechceme im však posielať odmeny na konto, ale spoločensky na slávnosti uznať ich umenie."