Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Knihy

Holanďan Guus Kuijer si prevzal literárnu cenu Astrid Lindgrenovej

Holandský autor kníh pre deti a mládež Guus Kuijer (vľavo) si v Štokholme preberá z rúk švédskej korunnej princeznej Victorie Pamätnú cenu Astrid Lindgrenovej. Foto: TASR

Medzi nominovanými za rok 2004 figurovala aj slovenská spisovateľka Klára Jarunková, ktorej sa rovnakej pocty dostalo aj neskôr napriek faktu, že ocenenie nemožno udeliť in memoriam.

Štokholm 28. mája (TASR) - Holandský autor kníh pre deti a mládež Guus Kuijer (69) si dnes v Štokholme prevzal z rúk švédskej korunnej princeznej Victorie Pamätnú cenu Astrid Lindgrenovej. Informovala o tom agentúra DPA.

Porota, ktorá Kuijera ocenila za celoživotné dielo, v zdôvodnení výberu laureáta zdôraznila spisovateľovu schopnosť vykresliť vážne problémy života ostro realisticky a súčasne s jemným humorom.

Rodák z Amsterdamu publikuje od roku 1975 a jeho bibliografiu tvorí už viac ako 30 diel vrátane práce Het boek van alle dingen (voľný preklad: Kniha všetkého). Jeho dielo je určené najmä deťom vstupujúcim do tínedžerského veku.

Pamätnú cenu Astrid Lindgrenovej (The Astrid Lindgren Memorial Award) dotovanú sumou piatich miliónov švédskych korún (vyše 555.000 eur) zriadila vláda severskej krajiny v roku 2002 na počesť zosnulej autorky populárnych detských knižiek ako Pippi Dlhá pančucha či Emil z Lönnebergu.


Astrid Lingrenová
Astrid Lindgrenova
Foto: TASR/AP

Diela svetoznámej Švédky preložili do 85 jazykov a vydali v náklade viac ako 130 miliónov výtlačkov.

Astrid Lindgrenová zomrela 28. januára 2002 vo veku 94 rokov. Nielen Pippi Dlhá pančucha, ale aj viaceré z ďalších spisovateľkiných diel (Detektív Kalle Blomquist, Rasmus na vandrovke, Deti z Bullerbynu, O princeznej, čo sa nechcela hrať, Emil ešte žije, Bratia Levie srdce, Zbojnícka dcéra Ronja) sa stali námetom pre štyri desiatky filmových a televíznych projektov.

Autorkina angažovanosť za "spravodlivosť, nenásilnosť a porozumenie voči menšinám, ako aj za lásku a starostlivosť vo vzťahu k prírode" jej vyniesla i alternatívnu Nobelovu cenu.

Laureáti

Prvými laureátmi ocenenia sa v roku 2003 stali Rakúšanka Christine Nöstlingerová a americký ilustrátor a spisovateľ Maurice Sendak.

O rok neskôr cenu získala brazílska autorka detskej literatúry Lygia Bojungová.

Klára Jarunková
Foto: TASR/Vladimír Benko
Medzi nominovanými za rok 2004 figurovala aj slovenská spisovateľka Klára Jarunková, ktorej sa rovnakej pocty dostalo aj neskôr napriek faktu, že ocenenie nemožno udeliť in memoriam.

Medzi adeptmi na cenu figurovalo v priebehu rokov napríklad i Bienále ilustrácii Bratislava (BiB), českí ilustrátori Květa Pacovská a Josef Paleček či spisovateľka Iva Procházková.

Predvlani sa laureátkou najvyššie dotovaného ocenenia za literárnu tvorbu pre deti a mládež stala belgická ilustrátorka a autorka Kitty Crowtherová; vlani austrálsky spisovateľ a ilustrátor Shaun Tan, ktorý sa len krátko predtým tešil aj z Oscara za animovanú filmovú adaptáciu vlastnej knihy The Lost Thing.