< sekcia SEKCIA: Knihy

Literárny týždenník prináša úvahu o význame solidarity v spoločnosti

Na snímke najnovšie číslo Literárneho týždenníka. Foto: www.literarny-tyzdennik.sk

Historizujúce eseje, sociologicky zameranú úvahu, politicky polemický článok, literárno-kritickú úvaha, ale i ďalšie zaujímavé príspevky môžete nájsť v najnovšom čísle Literárneho týždenníka.

Bratislava 18. decembra (TASR) - Posledné tohoročné dvojčíslo Literárneho dvojtýždenníka (43-44) tematicky i obsahovo navodzuje v rámci svojho poslania a zamerania nastávajúce vianočné dni a ich špecifickú atmosféru. Uvádza ho farebná „betlehemská kresba“ maliara Martina Kellenbergera i úvodníkovo poňatý stĺpec Pavla Dinku Vianočný príbeh.

Vianočnú atmosféru mala i nedávna literárno-kultúrna udalosť v Budmericiach, na ktorej Spolok slovenských spisovateľov (SSS) odovzdal ocenenia významným slovenským spisovateľom pri príležitosti ich životných jubileí i Ceny SSS za celoživotné dielo, a to archeológovi Jozefovi Vladárovi, publicistovi a spisovateľov Jánovi Čomajovi a advokátovi a spisovateľovi Antonovi Blahovi. Laudáciá na všetky tri vyznamenané osobnosti sú v plnom rozsahu publikované na 3. strane čísla.

Druhou časťou podujatia v Domove slovenských spisovateľov v Budmericiach bolo vyhlásenie výsledkov a odovzdanie ocenení víťazom Literárnej súťaže Rudolfa Fabryho, ktorá je zameraná na začínajúcich tvorcov do 30 rokov. Celoslovenský význam podujatia v širšom informatívnom úvodníkovom článku V znamení pôvodnej slovenskej literatúry zaznamenal Štefan Cifra.

Na odbornej úrovni, ale s výrazným popularizačným zámerom sú napísané celostránkové historizujúce eseje Jozefa Vladára a Egona Wiedermanna (spoluautorstvo) Slovensko – križovatka pravekých európskych kultúr, a tiež esej Miroslava Piusa Venuša z Nemčinian. Oba príspevky sú bohato dokumentované farebnými kresbami a fotografiami.

Celostránkový priestor má aj sociologicky zameraná úvaha Ladislava Moravíka Dôležitosť solidarity v dnešnej spoločnosti. Esej vznikla ako zamyslenie sa nad knihou pápeža Františka Táto ekonomika zabíja i nad sociálnymi encyklikami šiestich predchádzajúcich pápežov. „V takzvaných bohatých krajinách pribúdajú patológie s psychologickými dôsledkami, srdce mnohých ľudí zachvacuje strach a zúfalstvo, zmenšuje sa radosť zo života, zatiaľ čo násilie a nemravnosť rastú“, cituje autor pápeža Františka. Otázkou však je, či nás z tohto stavu môže dostať iba solidarita.

Pravidelná rubrika Pohľadnica z Prahy, ktorú autorsky pripravuje Petr Žantovský, sa tentoraz zaoberá chaotickým stavom súčasnej politickej scény v Česku a hľadá jeho príčiny. V tejto súvislosti autor okrem iného napísal: „Medzníkom bol tzv. sarajevský atentát na konci roka 1997, keď sa vyhrabalo na povrch to najodpudivejšie v českej politickej elite: nazhromaždené mocenské ambície neúspešných, neschopných, ale všetkého schopných ľudí v okolí Václava Havla.“

Politicky polemický je aj článok Jozefa Čertíka Dubčekovo dojatie nad Havlovou kandidatúrou, ktorého rozlúšteným rébusom je nepriamo vyslovená skutočnosť, že prezidentská prednosť Havlovi pred Dubčekom je vlastne prvou viditeľnou iskrou budúceho rozdelenia Česko-Slovenska a vzniku dvoch samostatných štátov. A v zákulisí tohto ťahu je najmä česká zahraničná emigrácia.

Strana venovaná scénickým umeniam prináša recenziu Terézie Ursínyovej Mamma mia! A stále zelené melódie na inscenáciu tohto muzikálu na Novej scéne v Bratislave, ktorého vznik bol inšpirovaný melódiami a príbehom hudobnej skupiny ABBA. Ďalej je to recenzia Milana Poláka na uvedenie najnovšej hry Stanislava Štepku Besame mucho, (v preklade Vášnivo ma bozkávaj!), uvedenej na scéne Radošinského naivného divadla v Bratislave. Recenzia má názov Ďalšia Štepkova správa o nás. Do tretice je to recenzná poznámka Jána Rácza „Každý vek má svojho Shakespeareho“ o muzikálovej inscenácii hry Rómeo a Júlia v Bábkovom divadle v Košiciach, sprevádzanej hudbou skupiny No Name.

Literárno-kritickou úvahou je celostránková stať Ľuboša Juríka Odkódovanie Jozefa Banáša, v ktorej sa zamýšľa nad knižným vydaním jeho dosť kontroverzných románov Kód 9.1.7.

Kritický a sčasti aj polemický charakter má jazykovedná esej Jána Kačalu Spisovný jazyk – prestížna forma národného jazyka, ktorá sa začína týmito vetami: „Bezprostrednou súčasťou terajšieho liberalistického relativizovania všetkého okolo nás je aj relativizovanie takej vážnej národnej kultúrnej hodnoty, ako je spisovný jazyk. Spochybňuje sa sama podstata spisovného jazyka a jeho spoločensky vedúce postavenie v hierarchii ostatných útvarov národného jazyka...“

Existuje československá kultúra? – to je názov úvahy Antona Blahu nad textovo-obrazovou knihou Antona Diváckého Příběhy měst. Autor diela totiž pochádza z národnostne zmiešaného manželstva, čo nie je nič zvláštne, no píše poéziu po česky i po slovensky. A s rovnakým zaujatím fotografuje čarovné zákutia a pamiatky v Česku i na Slovensku.

Vnútorná dvojstrana, zameraná na výtvarné umenie, tentoraz pripadla novému členovi redakcie Literárneho týždenníka, spisovateľovi Dušanovi Mikolajovi. V hodnotiacej eseji Krivošovo ponorne zhmotnené maľovanie približuje život a tvorbu barda slovenského výtvarného umenia Rudolfa Krivoša a v rovnako hodnotiacej eseji Jude osudy Ivana K. približuje život a dielo žilinského fotografa, hudobníka a maliara Ivana Kelly Köhlera.

Informačno-popularizačný charakter má článok značky -dm- (Dušan Mikolaj), ktorého obsah vyjadruje už samotný názov - Snina historicky jubilejná, literárne Gerbócova. Pripomeňme, že Jozef Gerbóc, rodák zo Sniny, bol básnik druhej polovice 20. storočia a na jeho počesť sa v Snine už vyše desať rokov uskutočňuje súťaž mladých autorov Gerbócova literárna Snina (GLS).

Hlasom z čitateľskej verejnosti je článok učiteľky Zuzany Martiškovej Moderná škola 21. storočia, v ktorom okrem kritiky súčasného stavu nášho školstva prináša aj niekoľko v praxi už odskúšaných pedagogicko-metodických nápadov.

Autorský vstup na stránky celoštátneho literárneho periodika v tomto čísle zaznamenala študentka Jana Nemčeková článkom Hurban – vzor pre mladú generáciu. Priniesla v ňom originálne pohľady mladej slovenskej generácie nielen na osobnosť Jozefa Miloslava Hurbana a jeho význam v našich dejinách, ale aj pohľad na dosť chaotické postoje súčasnej mladej generácie k našej národnej a štátnej histórii.

Výsostný publicistický žáner rozhovoru v čísle reprezentuje mierne provokujúci rozhovor Janky Martincovej s básnikom a reálne praktizujúcim kapucínskym mníchom z kláštora v Kremnických Baniach Pavlom Korbom. Rozhovor má názov Túžba byť poslom dobra.

Nasledujúce štyri strany (16-20) sú venované vianočnej tematike. Najskôr je to etnologicko-etnografická esej Anny Slávikovej Stará vianočná pohľadnica o vianočných ľudových zvykoch i špecifických jedlách v niektorých regiónoch Slovenska. Nasledujúca strana prináša rozhovor Pavla Kalla s Annou Ostružinovou, predsedníčkou výrobného družstva Okrasa v Čadci, o úspešnom exporte ich výrobkov do sveta a článok Igora Válka Betlehemy na ceste od Assisi po Rajeckú Lesnú, v ktorom venuje pozornosť nášmu najväčšiemu betlehemu z rezbárskej dielne majstra Jozefa Pekaru.

Žáner prózy je zastúpený literárnou kolážou Pavla M. Kubiša Kukučínove vyznania v dni sviatočné a poviedkou dnes už klasika poľskej literatúry Jaroslawa Iwaskiewizca Jazvec v preklade Ivana Jackanina. Stránka poézie prináša básne s vianočnou tematikou z pera Jany Štefánie Kuzmovej, Margity Ivaničkovej a Igora Válka.

Posledná čisto literárne orientovaná strana je venovaná významnému ruskému básnikovi zo začiatku 20. storočia Sergejovi Jeseninovi. Básnik Jaroslav Rezník preložil jeho kontroverznú poému Čierny človek a v sprievodnej minieseji sa zároveň vyznal zo svojho vzťahu k tomuto básnikovi.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Jána Maršálka na básnickú zbierku Alojza Nociara Posledná salva (svetla) a recenziu Vojtecha Karpátyho Sláva národa hodná je obetí na putovnú výstavu Matice slovenskej Dvestoročnica Jozefa Miloslava Hurbana (uverejnenú mimo oficiálneho recenzného priestoru.)

Spoločenská rubrika prináša nekrológ za vedcom-archeológom Titusom Kolníkom, informačný článok o podujatí Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene – Slovakia plus, o promóciách kníh Miroslava Bartoša v Turčianskych Tepliciach, Pavla Dinku v Bratislave a Ľuboša Juríka v Martine, o literárnych súťažiach v Trenčíne (Studňa sa tajne s dažďom zhovára), v Trebišove (Ruže mojej duše) a v Čadci (Jašíkove Kysuce) a o niektorých iných podujatiach.

Na 2. strane čísla sú publikované otázky Ankety Literárneho týždenníka k 25. výročiu vzniku SR a 30. výročiu vzniku LT.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.