< späť

Michal Babinka bol reprezentantom literatúry Slovákov vo Vojvodine

Na snímke mosadzný kalamár pochádzajúci zo 17. storočia z Orientu v piatok 8. apríla 2016. Foto: TASR/Jana Vodnáková

Rôznorodá tvorba pozostávajúca z básnických zbierok ako aj z prekladovej a novinárskej činnosti svedčí o jeho bohatej umeleckej skúsenosti. Výrazne prispel tiež k modernizácii literatúry pre deti.

Padina/Bratislava 25. augusta (TASR) - Básnik, literárny kritik, novinár a prekladateľ Michal Babinka bol významnou osobnosťou literárnych a kultúrnych dejín vojvodinských Slovákov. Pôsobil ako redaktor slovenskej redakcie rozhlasu v srbskom Novom Sade. Dnes by mal 90 rokov.

Babinkova rôznorodá tvorba pozostávajúca z básnických zbierok ako aj z prekladovej a novinárskej činnosti svedčí o jeho bohatej umeleckej skúsenosti. Výraznou mierou prispel tiež k modernizácii literatúry pre deti.

Michal Babinka sa narodil 25. augusta 1927 v Padine (dnes Srbsko). Po absolvovaní učiteľskej školy pedagogicky pôsobil na viacerých miestach, neskôr pracoval ako redaktor a novinár v periodikách Dnevnik a Hlas ľudu. Bol tiež šéfredaktorom časopisu Nový život v Novom Sade (dnes Srbsko). Ako literárny kritik sledoval najmä literárnu tvorbu Slovákov v Srbsku. Ku koncu života sa venoval literárnej tvorbe ako slobodný umelec.

Spisovateľ debutoval knihou pre deti Na šarkanovom chvoste (1958), pre detských čitateľov napísal tiež veršované knižky Abeceda skáče (1961), Sto úsmevov a jedna slza (1962), Cengáčik na dobré ráno (1968) či prózy Ako rástol Igorko (1970) a Už aj letíme (1981).

V 60. rokoch 20. storočia sa Michal Babinka stal priekopníkom moderného básnického výrazu v literatúre slovenskej menšiny vo vtedajšej Juhoslávii. Jeho básnické začiatky v zbierke Bezbožné letá (1960) sa vyznačovali symbolizmom, melanchóliou a opismi prírody korešpondujúcimi s tiesnivými pocitmi, spomienkami a smútkom. Na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia sa Babinkova poézia tematicky venovala otázkam o identite človeka. Bol autorom meditatívnych zbierok Priestory (1961), Rozkoš nenávratov (1964), Pod krokom prsť (1967),Kôrnatenie navrelín (1970), Príchodzí sa nevracajú (1972), z ktorých na Slovensku vyšli výbery Bezbožné letá (1966) a Sviatok jazier (1999).

Básne publikoval aj v srbských, rumunských a juhoslovanských antológiách. Literárnokritické príspevky sústredil v knihe O  literatúre (1979).

Literát Michal Babinka zomrel 4. júla 1974 v Sriemskej Kamenici vo vtedajšej Juhoslávii (dnes Srbsko). Pochovaný bol v Novom Sade a v roku 2007 boli jeho telesné pozostatky prenesené na padinský cintorín. Osobnosť a tvorba Michala Babinku sa v Padine každoročne pripomína na literárnom podujatí Babinkové stretnutia.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.