Knihy

Pred desiatimi rokmi zomrela slovenská spisovateľka Hana Ponická

TASR, 20. augusta 2017 12:55

V roku 1977 sa Hana Ponická stala jednou zo signatárov a signatáriek Charty 77. Po tomto čine bola neustále sledovaná, nesmela publikovať, vylúčili ju zo zväzu a prepustili zo zamestnania.

V roku 1922 sa narodila v Haliči spisovateľka a signatárka Charty 77 HANA PONICKÁ. Zomrela 21.8.2007. Foto: Archív TASR
Banská Bystrica/Bratislava 21. augusta (TASR) - Prozaička, prekladateľka a publicistka Hana Ponická bola aktívnou bojovníčkou proti totalite a signatárkou Charty 77. Od jej úmrtia uplynie 21. augusta desať rokov.

Hana Ponická sa narodila 15. júla 1922 v Haliči pri Lučenci. Detstvo a mladosť prežila v Haliči, v Košiciach, v Banskej Bystrici a v Martine. Zmaturovala v roku 1940 na dievčenskom gymnáziu v Bratislave. V čase vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP) v roku 1944 študovala medicínu na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského, UK) v Bratislave a v martinskej nemocnici bola na praxi ako medička. Medicínu už nedoštudovala. V rokoch 1948–1950 žila v talianskom Ríme, kde pôsobil jej manžel Štefan Žáry ako dopisovateľ Československej tlačovej kancelárie. Po návrate do Bratislavy bola redaktorkou, v rokoch 1954–1977 pôsobila ako profesionálna spisovateľka, prekladateľka a publicistka.

Za členku slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov Ponickú prijali v roku 1956, stala sa i členkou redakčných rád niektorých časopisov. V roku 1956 sa zúčastnila na známom zjazde českých a slovenských spisovateľov v českej Prahe, kde podporila Jaroslava Seiferta a Dominika Tatarku, ktorí na zjazde vystúpili s požiadavkami na väčšiu slobodu umeleckej tvorby a s kritikou pomerov v súvislosti s predchádzajúcimi politickými procesmi.

V roku 1977 sa Hana Ponická stala jednou zo signatárov a signatáriek Charty 77. Na zjazd Zväzu slovenských spisovateľov v tom istom roku si pripravila diskusný príspevok, v ktorom ostro kritizovala kultúrnu politiku vtedajšieho režimu, najmä zákazy publikačnej činnosti a zasahovanie straníckej ideológie do umeleckej tvorby. Na zjazde jej nebolo umožnené vystúpiť, no jej príspevok o niekoľko dní obletel svet. Zverejnil ho aj prestížny francúzsky denník Le Monde. Od tejto udalosti bola spisovateľka neustále sledovaná, nesmela publikovať, vylúčili ju zo zväzu a prepustili zo zamestnania.

Odvážna a uznávaná bojovníčka za slobodu, spravodlivosť a práva človeka vo víre totalitného systému sa presťahovala do dediny Lukavica a aktívne sa zúčastňovala na disidentskom hnutí. Spolupracovala aj so zahraničnou rozhlasovou stanicou Slobodná Európa. Za odpor proti praktikám komunistického režimu ju v septembri 1989 postavili pred súd spolu s Miroslavom Kusým, Jánom Čarnogurským, Vladimírom Maňákom a Antonom Seleckým. V novembri 1989 všetkých postupne oslobodili.

Do literárneho diania vstúpila Ponická už počas stredoškolského štúdia. Kratšie prózy uverejňovala v Národných novinách, v Živene, v denníku Slovák a v študentskom časopise Cesta. Neskôr sa stala spisovateľkou pre deti i pre dospelých, v posledných rokoch svojho života sa viac venovala esejistike. V tvorbe pre deti debutovala zbierkou rozprávok Slávikove husličky (1953). Nasledujúca knižka Medvedí rok (1955) je poeticko-humorná kronika jedného roka v živote medvedej rodiny. Najväčšiu obľubu medzi deťmi si však získali príbehy zo života svojráznej postavičky Štoplíka, ktoré vyšli v troch dieloch - O Štoplíkovi (1961), O Štoplíkovi, kým do školy nechodil (1991) a Ako Štoplík do školy chodil-nechodil (1991).

V období prenasledovania spisovateľka intenzívne pracovala na svojom životnom diele, knihe Lukavické zápisky (1989), ktorá zachytáva prevratný rok 1977 v chronologickom slede. Próza spájajúca prvky denníka a autobiografického románu vyniká výnimočnou dokumentárnou i umeleckou hodnotou. Z tvorby pre dospelých z pera Hany Ponickej treba spomenúť tiež knihu Ábelovský dom (1959), zbierky poviedok Prísť, odísť (1964) a Bosými nohami (1968) alebo dokumentárno-beletristické dielo Milan Rastislav Štefánik – hrdina sa vracia (1991).

Na námet prózy Hany Ponickej bol nakrútený film Zlatá réva (1977). Autorka prekladala z francúzštiny, taliančiny, maďarčiny a nemčiny. Detskí, ale i dospelí čitatelia jej vďačia napríklad za preklad známej knižky Malý princ od Antoina de Saint-Exupéryho.

V roku 2002 jej vtedajší prezident Slovenskej republiky (SR) Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Zomrela 21. augusta 2007 v nemocnici v Banskej Bystrici vo veku 85 rokov.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

dnes 12:02

Láska je tajná prísada
Odlišnejších kuchárov by ste len ťažko hľadali. Andrew Knight podľahol kuchárskemu umeniu zvodnej haute cuisine, kým Brooke Dayová podáva svojim hosťom jedlá tradičnej novoanglickej kuchyne.

sk
včera 21:24

Limitovanú edíciu Dobšinského rozprávok uviedli do života soľou
Kompletné trojzväzkové vydanie Prostonárodných slovenských rozprávok viazaných v koži uviedol do života soľou minister kultúry SR Marek Maďarič.

sk
včera 15:56

Božene Slančíkovej-Timrave venovali výstavu aj zberateľskú mincu
Ako informoval Milan Kubík z kremnickej mincovne, na averze mince dominuje diagonálne umiestnené pisárske brko. Za ním je kniha s postavou dedinčana a vidieckou scenériou.

sk

Téma TASR


Historický kalendár

V roku 1934 sa narodila talianska filmová herečka SOPHIA LORENOVÁ. Z jej bohatej filmografie sú známe hlavne filmy ako Pýcha a vášeň, Manželstvo po ...



Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac