Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Kultúra

Byzantský učenec svätý Cyril-Konštantín skonal pred 1150 rokmi v Ríme

Sochy sv. Cyrila a sv. Metoda. Foto: TASR - František Iván

Slovenská republika (SR) si 5. júla pripomína štátnym sviatkom príchod svätých Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu.

Bratislava 14. februára (TASR) – Vo štvrtok 14. februára uplynie 1150 rokov od úmrtia svätého Cyrila-Konštantína.

Byzantský učenec, misionár, učiteľ, filozof a prekladateľ Konštantín je považovaný za zakladateľa slovanského písomníctva.

Konštantín sa narodil okolo roku 827 v Solúne ako najmladší zo siedmich detí. Po skončení cisárskej školy v Konštantínopole, pod vedením vzdelancov zvučného mena, nadobudol vynikajúce vzdelanie. Hoci túžil po mníšskom spôsobe života, bol menovaný na bibliotekára a neskôr profesora na Vysokej škole v Konštantínopole. Vyučoval filozofiu na škole pre kňazov a strávil určitý čas v kláštoroch. Ovládal viacero jazykov a bol veľmi vzdelaný. Z poverenia cisára sa zúčastnil na viacerých diplomatických misiách. Pre svoju učenosť si vyslúžil meno Filozof.

V roku 863 ho spolu s bratom Metodom poveril byzantský cisár Michal III. misiou na Veľkú Moravu. Pretože Sloveni nemali svoje písmo, Konštantín Filozof v spolupráci s Metodom zostavil hlaholiku a začal prekladať bohoslužobné knihy, výber evanjeliových čítaní - Evanjeliár. Založil vyššiu školu na výchovu a vzdelávanie domácej inteligencie.

Obaja zvestovatelia viery v roku 863 odišli na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo. Východofranskí mocenskí predstavitelia a ich klérus sa na to pozerali s nevôľou. Po trojročnom pôsobení na Veľkej Morave na spiatočnej ceste do Byzancie oboch šíriteľov Kristovho učenia zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma.

Práve v Benátkach tiež Konštantín verejne obhajoval nový liturgický jazyk v reči ľudu proti tzv. latiníkom, podľa ktorých bolo možné uctievať Boha len v troch jazykoch: hebrejčine, gréčtine a latinčine. Konštantín im však odpovedal známymi slovami: "Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci? To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce?"

Vo Večnom meste vierozvestcov vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje misijné dielo. Úspešnosť ich obhajoby potvrdil fakt, že pápež dovolil vysvätiť ich žiakov. Konštantín a Metod tak dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom bolo možné vykonávať kresťanské obrady.

Chorľavý Konštantín sa v Ríme utiahol do kláštora, prijal meno Cyril a 14. februára 869 skonal. Pochovaný bol v chráme sv. Klimenta v Ríme.

Metod popisovaný ako pomocník, ktorý sa bratovi "s pokorou podroboval, slúžil mu a s ním učil", strávil tri roky väznený v kláštore vo Švábsku. Bavorskému kléru sa ho podarilo zajať a postaviť pred súd v prítomnosti kráľa Ľudovíta Nemca. Obvinili ho, že učil na území patriacom Franskej ríši. Keď sa však v Ríme dozvedeli o jeho väznení, podnikli kroky na jeho prepustenie. V roku 873 sa Metod už ako biskup vrátil na Veľkú Moravu, kde v poslednom desaťročí svojho života riadil kňazskú školu. Zomrel 6. apríla 885.

Slovenská republika (SR) si 5. júla pripomína štátnym sviatkom príchod svätých Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu. Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike. Pod názvom Deň slovanskej písomnosti a kultúry slávia sviatok sv. Cyrila a Metoda 24. mája v Ruskej federácii, pripomínali si ho aj na Ukrajine. Svätých mužov si štátnym sviatkom 24. mája uctievajú aj v Bulharsku ako Deň bulharskej osvety, kultúry a slovanskej písomnosti.

Pápež Ján Pavol II. v decembri 1980 vyhlásil svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára.

V. Judák: Bol to veľký vzdelanec


Predseda Rady pre históriu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) a zároveň nitriansky biskup Viliam Judák pripomenul, že svätý Konštantín - Cyril bol veľký vzdelanec. "Priniesol nám písmo a preložil mnohé knihy do reči ľudu, aby boli liturgia a posvätné texty zrozumiteľné. Ale bol to aj človek, ktorý túžil po svätosti, túžil po Bohu," povedal Judák.

Spomienkové slávnosti pri tejto príležitosti sa uskutočnia v Bratislave a Košiciach. Na liturgickú spomienku sv. Cyrila a Metoda, slávenú 14. februára, sa v Ríme každoročne koná púť do Baziliky sv. Klimenta, kde je sv. Cyril pochovaný. Spomienka na výročie 1150 rokov od smrti sv. Konštantína - Cyrila sa bude sláviť v Kostole svätého Kríža v bratislavskej mestskej časti Devín 16. februára. Slávnostnú svätú omšu o 14.00 h bude celebrovať Marián Gavenda. Po nej bude nasledovať kultúrny program, uctenie relikvií sv. Cyrila, sv. Klimenta Slovenského a sv. pápeža Klimenta. Program bude podľa slov KBS ukončený kladením vencov k pomníku sv. Cyrila a Metoda.

Do 17. februára budú v košickej gréckokatolíckej katedrále Narodenia presvätej Bohorodičky vystavené relikvie sv. Konštantína - Cyrila. V košickej katedrále bude aj duchovná obnova a sprievodný program, spolu s vladykom Milanom Chauturom ho budú viesť viacerí kňazi Košickej eparchie. Chautur ukončí toto jubileum v nedeľu 17. februára o 9.00 h slávením archijerejskej sv. liturgie v katedrále Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach. Relikvie sv. Konštantína - Cyrila sú darom nitrianskeho biskupa Judáka, ktorý ich daroval v roku 2017 Košickej eparchii a vladykovi Chauturovi.

Relikvia sv. Konštantína – Cyrila je vystavená aj v Katedrále sv. Emeráma na Nitrianskom hrade.