Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Jeden z najobľúbenejších básnikov z čias sovietskej éry Andrej Voznesenskij patril ku generácii autorov 60. rokov minulého storočia, ktorí zažili intelektuálnu slobodu počas poststalinského odmäku.
Autor TASR
Moskva/Bratislava 12. mája (TASR) - Od narodenia ruského avantgardného básnika tvoriaceho prevažne v ére bývalého Sovietskeho zväzu Andreja Andrejeviča Voznesenského uplynie v sobotu 12. mája 85 rokov.
Jeden z najobľúbenejších a najsmelších ruských básnikov z čias sovietskej éry Andrej Voznesenskij patril ku generácii autorov 60. rokov minulého storočia, ktorí zažili intelektuálnu slobodu počas poststalinského "odmäku".
Jeho novátorská poézia uchvátila čitateľov, ale na druhej strane často popudila sovietske komunistické úrady. Od ortodoxných sovietskych spisovateľov si Voznesenskij často vyslúžil ostrú kritiku. Niekdajší sovietsky líder Nikita Chruščov mu dokonca pohrozil vyhostením zo Sovietskeho zväzu. Aj napriek tomu Voznesenského čítania básní plnili štadióny a koncertné sály.
Pre rusko-sovietsku speváčku a svojho času divu sovietskej populárnej hudby Allu Pugačovovú napísal Voznesenkij text jej veľkého hitu z roku 1984 "Million alych roz". Po jeho poézii však siahol aj legendárny ruský folkový spevák a herec Vladimir Vysockij.
Na krátku chvíľu sa Voznesenskij mihol aj v dnes už kultovom ruskom filme Moskva slzám neverí z roku 1979, v ktorom si zahral sám seba ako verejne na ulici prednáša básne.
Verše Andreja Voznesenského sa stali napríklad aj základom javiskovej kompozície kultového moskovského Divadla Na Taganke.
Andrej Andrejevič Voznesenskij sa narodil 12. mája 1933 v Moskve. Pôvodne síce vyštudoval architektúru, ale väčšinu svojho života zasvätil literatúre. Výrazne ho ovplyvnilo priateľstvo so svetoznámym ruským básnikom a prozaikom Borisom Pasternakom.
Knižne Voznesenskij debutoval v roku 1959 poémou Majstri. Postupne nasledovali ďalšie zbierky ako Mozaika (1960), Parabola (1960). Svoje zážitky z cesty po Spojených štátoch amerických (USA) pretavil do legendárnej zbierky Trojuholníková hruška (1962). Napriek kritike zo strany komunistických úradov a niektorých spisovateľov vydal ďalšie čitateľsky úspešné zbierky ako napríklad Antisvety (1964), Achillovo srdce (1966) a Tieň zvuku (1970).
Začiatkom 80. rokov 20. storočia Voznesenskij debutuje aj ako prozaik. V roku 1982 mu totiž vychádza próza s jednoduchým názvom O.
Populárny a mnohými čitateľmi milovaný ruský básnik Andrej Voznesenskij, po ktorom je pomenovaná aj planétka objavená v roku 1976 sovietskym astronómom, zomrel po dlhotrvajúcej chorobe 1. júna 2010 v Moskve vo veku 77 rokov.
Jeden z najobľúbenejších a najsmelších ruských básnikov z čias sovietskej éry Andrej Voznesenskij patril ku generácii autorov 60. rokov minulého storočia, ktorí zažili intelektuálnu slobodu počas poststalinského "odmäku".
Jeho novátorská poézia uchvátila čitateľov, ale na druhej strane často popudila sovietske komunistické úrady. Od ortodoxných sovietskych spisovateľov si Voznesenskij často vyslúžil ostrú kritiku. Niekdajší sovietsky líder Nikita Chruščov mu dokonca pohrozil vyhostením zo Sovietskeho zväzu. Aj napriek tomu Voznesenského čítania básní plnili štadióny a koncertné sály.
Pre rusko-sovietsku speváčku a svojho času divu sovietskej populárnej hudby Allu Pugačovovú napísal Voznesenkij text jej veľkého hitu z roku 1984 "Million alych roz". Po jeho poézii však siahol aj legendárny ruský folkový spevák a herec Vladimir Vysockij.
Na krátku chvíľu sa Voznesenskij mihol aj v dnes už kultovom ruskom filme Moskva slzám neverí z roku 1979, v ktorom si zahral sám seba ako verejne na ulici prednáša básne.
Verše Andreja Voznesenského sa stali napríklad aj základom javiskovej kompozície kultového moskovského Divadla Na Taganke.
Andrej Andrejevič Voznesenskij sa narodil 12. mája 1933 v Moskve. Pôvodne síce vyštudoval architektúru, ale väčšinu svojho života zasvätil literatúre. Výrazne ho ovplyvnilo priateľstvo so svetoznámym ruským básnikom a prozaikom Borisom Pasternakom.
Knižne Voznesenskij debutoval v roku 1959 poémou Majstri. Postupne nasledovali ďalšie zbierky ako Mozaika (1960), Parabola (1960). Svoje zážitky z cesty po Spojených štátoch amerických (USA) pretavil do legendárnej zbierky Trojuholníková hruška (1962). Napriek kritike zo strany komunistických úradov a niektorých spisovateľov vydal ďalšie čitateľsky úspešné zbierky ako napríklad Antisvety (1964), Achillovo srdce (1966) a Tieň zvuku (1970).
Začiatkom 80. rokov 20. storočia Voznesenskij debutuje aj ako prozaik. V roku 1982 mu totiž vychádza próza s jednoduchým názvom O.
Populárny a mnohými čitateľmi milovaný ruský básnik Andrej Voznesenskij, po ktorom je pomenovaná aj planétka objavená v roku 1976 sovietskym astronómom, zomrel po dlhotrvajúcej chorobe 1. júna 2010 v Moskve vo veku 77 rokov.
