Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 28. apríl 2024Meniny má Jarmila
< sekcia Kultúra

Jediný slovenský oscarový film vznikol v réžii Klosa a Kadára

Na snímke Iveta Glazunová, vedúca kultúrneho centra, pri fotografii s komparzistkami z filmu zo Sabinova a okolia na dokrútkach v Prahe na Barandove (v dolnom rade v strede režisér Ján Kadár). Sabinov, 15. apríla 2016. Foto: TASR – Milan Kapusta

Nerozlučná autorská dvojica triumfovala v roku 1966, keď ich spoločná snímka Obchod na korze získala Oscara ako najlepší cudzojazyčný film.

Bratislava 17. apríla (TASR) – V pondelok 18. apríla uplynie 50 rokov od slávnostnej ceremónie odovzdávania cien americkej Akadémie filmových umení a vied, na ktorej získal Oscara československý film Obchod na korze (1965). O jeho réžiu sa postarali Ján Kadár a Elmar Klos.

Nerozlučná autorská dvojica triumfovala v roku 1966, keď ich spoločná snímka Obchod na korze získala Oscara ako najlepší cudzojazyčný film. Z ich ďalších spoločných filmov treba spomenúť komédiu Tři přání (1958) a vojnovú drámu Smrt si říka Engelchen (1963).

Elmar Klos


Elmar Klos sa narodil 26. januára 1910 v Brne v dnešnej Českej republike. Detstvo prežil v Uhorskom Hradišti, odkiaľ v roku 1926 odišiel do Prahy. "Keď som vo svojich šestnástich rokoch opustil domov v Uhorskom Hradišti, aby som mohol pracovať vo filme, vôbec som nevedel, ako to dosiahnem a čo budem v Prahe robiť ... Robil som všetko, čo sa dalo. Objavoval som sa v komparze, zaskakoval v štábe, písal kritiky, programoval som filmy v kine. Písmenko po písmenku zbieral som a skladal svoju filmovú abecedu," zaspomínal si Klos. Začínal ako autor krátkych reklamných filmov, kde sa postupne zoznámil so všetkými filmovými profesiami a zahral si aj niekoľko epizódnych rolí. Od roku 1934 pôsobil vo filmových ateliéroch Baťa v Zlíne. Tu sa dal do služieb oddelenia tvorby reklám a dokumentov. Jeho zásluhou u Baťu začali pracovať dve ďalšie legendy československého filmu - Hermína Týrlová a Karel Zeman.

Začiatkom 50. rokov 20. storočia začal Elmar Klos spolupracovať s Jánom Kadárom a v nasledujúcich dvoch desaťročiach spoločne natočili osem celovečerných hraných filmov. Ich tvorba začala politickou agitkou Únos (1952), ktorá je dramatickým príbehom o únose československého lietadla do bývalej západnej Spolkovej republiky Nemecko (SRN). Nasledovala hudobná satirická komédia Hudba z Marsu (1955) a dráma Tam na konečné (1957) prinášajúca neorealistický obraz života obyvateľov jedného pražského periférneho činžiaka. Ďalšia spoločná snímka dvojice Tři přání (1958) bola plná odvážnych narážok na vtedajší režim a nesmela sa päť rokov premietať. Vo vojnovej dráme Smrt si říka Engelchen (1963) sa režiséri neschematicky vyrovnali s tematikou protektorátu a odboja. Z románu Ladislava Mňačka vytvorili Klos s Kadárom jeden z najlepších československých filmov s námetom druhej svetovej vojny vôbec. Ich ďalšou spoločnou snímkou bola psychologická dráma Obžalovaný (1964). Príbeh o profesne zdatnom a morálne bezúhonnom človeku, ktorý sa z pohľadu vtedajších zákonov javí ako podvodník sa nakoniec stal jedným z trezorových filmov.

Celosvetový úspech spečatený Oscarom za najlepší cudzojazyčný film (1966) priniesla režisérskej dvojici tragikomická dráma Obchod na korze (1965). Mrazivé stvárnenie druhej svetovej vojny podporili bravúrne herecké výkony Jozefa Kronera a Idy Kaminskej.

Posledným filmom dvojice Kadár-Klos bol baladický príbeh z prostredia dunajských rybárov Touha zvaná Anada (1969). Drámu o láske, milostnej túžbe a vernosti realizovali v česko-americkej koprodukcii a v zaujímavom medzinárodnom obsadení. Po odchode Jána Kadára do USA začiatkom 70. rokov 20. storočia sa Elmar Klos venoval histórii a teórii československého filmu. V roku 1989 ešte nakrútil s Morisom Issom (sýrsky absolvent FAMU) rodinné sci-fi Bizon (1989).

Elmar Klos zomrel v Prahe 19. júla 1993 vo veku 83 rokov.

Svojou celoživotnou prácou sa navždy zapísal medzi filmárske legendy niekdajšieho Československa.

Ján Kadár


Ján Kadár sa narodil 1. apríla 1918 v Budapešti vo vtedajšom Rakúsko - Uhorsku (dnes Maďarsko). Detstvo prežil v Rožňave. Po nedokončených štúdiách práva v českej Prahe absolvoval v rokoch 1938-1939 kurz pre kinetickú fotografiu a kinematografiu u profesora Karola Plicku na bratislavskej Škole umeleckých remesiel. V Prahe začal študovať Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení (FAMU), ale ani túto školu nedokončil. Pre svoj židovský pôvod prežil druhú svetovú vojnu v pracovných táboroch. Po vojne natočil v Bratislave dokument Na troskách vyrastá život (1945). Vstúpil do Komunistickej strany Československa (KSČ) a začal točiť krátke, politicky motivované dokumenty. Po roku 1945 pracoval ako režisér v Štúdiu krátkeho filmu v Bratislave. Ako asistent réžie spolupracoval v Prahe s Bořivojom Zemanom na filmovej adaptácii románu Mŕtvi medzi živými (1947) a scenáristicky na komédii Nevíte o bytě? (1947). V roku 1949 sa vrátil na Slovensko a vytvoril svoj celovečerný debut - komédiu Katka (1949). Medzi divákmi nemala veľký ohlas, pretože išlo o politickú agitáciu.

V roku 1952 začal spolupracovať s českým režisérom Elmarom Klosom. Spolu natočili osem filmov: prvým bola dráma Únos (1952), ďalšími hudobná komédia Hudba z Marsu (1955), dráma Tam na konečné (1956), satira Tři přání (1958), vojnová dráma Smrt si říka Engelchen (1963) a politická dráma Obžalovaný (1964). V ich spoločnej réžii vznikol v roku 1965 aj prvý československý film, ktorý získal v nasledujúcom roku Oscara - tragikomickú snímku Obchod na korze. Hlavnú úlohu vo filme nezabudnuteľne stvárnil herec Jozef Kroner a film získal spolu 17 zahraničných ocenení.

V roku 1968 udelili Jánovi Kadárovi titul národný umelec, ktorý mu však neskôr odobrali. Pár dní po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 Ján Kadár opustil krajinu. Žil v emigrácii v USA. V roku 1969 vznikol v česko-americkej koprodukcii posledný spoločný film režisérskej dvojice Kadár-Klos s názvom Touha zvaná Amanda (1969). Od 70. rokov 20. storočia vytvoril Kadár ďalších päť filmov, ale už v americkej a kanadskej produkcii. Jeho snímka Lies My Father Told Me (Čo mi otec narozprával, 1975) bola ocenená Zlatým glóbusom v kategórii Najlepší zahraničný film.

Režisér Ján Kadár zomrel 1. júna 1979 v kalifornskom Los Angeles vo veku 61 rokov.

Z autobiografickej knihy o režisérovi sa dozvieme aj to, že zomrel opustený, nemal žiadnych príbuzných, nikoho, kto by si bol naňho pamätal. Ako režisér priniesol do československého i svetového filmu mnoho podnetov, experimentálnym prístupom k práci vytvoril trvalo hodnotné diela.