Attack on Prime Minister
News in English
Umelkyňa bola signatárkou Charty 77 a kritičkou vtedajšieho režimu. Stálo ju to dvadsať rokov divadelnej kariéry.
Autor TASR
Brno/Bratislava 17. novembra (TASR) – Životný príbeh českej herečky Vlasty Chramostovej je plný drsných pádov a neskutočného odhodlania. Umelkyňa bola signatárkou Charty 77 a kritičkou vtedajšieho režimu. Stálo ju to dvadsať rokov divadelnej kariéry. Vo štvrtok 17. novembra, kedy si pripomíname Deň boja za slobodu a demokraciu, uplynie 90 rokov od jej narodenia.
Brnenská rodáčka sa narodila 17. novembra 1926. Veľké aj malé dejiny presiakli jej životom v neskutočnej konštelácii. Herečka študovala na gymnáziu a neskôr na brnenskom konzervatóriu, ktoré v tom čase zavreli a študentov poslali do vojnovej výroby. Po druhej svetovej vojne stála pri zrode brnenského Svobodného divadla (1945), potom pôsobila v Mestskom divadle v Olomouci (1945–1946). Neskôr nasledovali 4 sezóny v Národnom divadle v Brne (1946–1950).
O svojho štvorročného syna Konráda prišla pri autonehode 25. mája 1963, kedy aj ona sama utrpela vážne zranenia. V ďalších rokoch sa musela veľmi ťažko vyrovnávať s pocitom viny za jeho smrť.
V dramatickom umení pokračovala aj v pražskom Divadle na Vinohradech. V roku 1963 získala rolu vo filme Až přijde kocour a v roku 1965 sa objavila aj v komédii Bíla paní. Hrala aj vo filme Spalovač mrtvol (1968). Pred rokom 1968 sa stala národnou umelkyňou a darilo sa jej aj v profesionálnej oblasti. Rok 1968 znamenal pre herečku obrovský zlom. Po podpísaní Charty 77 jej bolo účinkovanie v divadle aj vo filme zakázané.
Prezident Českej republiky Václav Havel jej v roku 1998 udelil Rad T.G. Masaryka III. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva a Čestnú medailu T. G. Masaryka za vernosť jeho odkazu.
Vlasta Chramostová bola dvakrát nominovaná na Českého leva. "Skutočne som žila tri životy. Prvý bol herecký a začínal v Brne, druhý disidentský a tretí bol životom návratov. Herecký trval do mojich 44 rokov a disidentský ďalších 20 rokov", uviedla Chramostová.
Nakladateľstvo Doplněk v roku 1999 vydalo herečke knihu spomienok pod názvom Vlasta Chramostová.
Osudom herečky Vlasty Chramostovej sa inšpiroval aj taliansky režisér Giorgio Albertazzi v televíznom filme Gli Angeli del Potere (Anjeli moci, 1988), ktorý vznikol na motívy divadelnej hry Pavla Kohouta, Marie zápasí s anděly.
Brnenská rodáčka sa narodila 17. novembra 1926. Veľké aj malé dejiny presiakli jej životom v neskutočnej konštelácii. Herečka študovala na gymnáziu a neskôr na brnenskom konzervatóriu, ktoré v tom čase zavreli a študentov poslali do vojnovej výroby. Po druhej svetovej vojne stála pri zrode brnenského Svobodného divadla (1945), potom pôsobila v Mestskom divadle v Olomouci (1945–1946). Neskôr nasledovali 4 sezóny v Národnom divadle v Brne (1946–1950).
O svojho štvorročného syna Konráda prišla pri autonehode 25. mája 1963, kedy aj ona sama utrpela vážne zranenia. V ďalších rokoch sa musela veľmi ťažko vyrovnávať s pocitom viny za jeho smrť.
V dramatickom umení pokračovala aj v pražskom Divadle na Vinohradech. V roku 1963 získala rolu vo filme Až přijde kocour a v roku 1965 sa objavila aj v komédii Bíla paní. Hrala aj vo filme Spalovač mrtvol (1968). Pred rokom 1968 sa stala národnou umelkyňou a darilo sa jej aj v profesionálnej oblasti. Rok 1968 znamenal pre herečku obrovský zlom. Po podpísaní Charty 77 jej bolo účinkovanie v divadle aj vo filme zakázané.
Prezident Českej republiky Václav Havel jej v roku 1998 udelil Rad T.G. Masaryka III. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva a Čestnú medailu T. G. Masaryka za vernosť jeho odkazu.
Vlasta Chramostová bola dvakrát nominovaná na Českého leva. "Skutočne som žila tri životy. Prvý bol herecký a začínal v Brne, druhý disidentský a tretí bol životom návratov. Herecký trval do mojich 44 rokov a disidentský ďalších 20 rokov", uviedla Chramostová.
Nakladateľstvo Doplněk v roku 1999 vydalo herečke knihu spomienok pod názvom Vlasta Chramostová.
Osudom herečky Vlasty Chramostovej sa inšpiroval aj taliansky režisér Giorgio Albertazzi v televíznom filme Gli Angeli del Potere (Anjeli moci, 1988), ktorý vznikol na motívy divadelnej hry Pavla Kohouta, Marie zápasí s anděly.
