< sekcia Magazín

Nezlomní Gorali putujú s hrdosťou po stopách svojich predkov

Na snímke Gorali pri výstupe na Hrebienok. Foto: Lukáš Kala

Gorali zo 4 krajín každoročne podnikajú symbolický výstup na Hrebienok, aby si tak pripomenuli historické putovanie svojich predkov z ich pravlasti počas valašskej kolonizácie.

Bratislava 7. októbra (Teraz.sk) - Študenti a pedagógovia z trnavskej FMK a Katedry fotografie a nových médií z VŠVU vystavia v Galérii Ľudovíta Hlaváča v Trnave dokumentárne zábery zo života Goralov. Táto etnická skupina žije v horských oblastiach na Orave a Spiši s vlastným goralským nárečím a valašským folklórom. Prostredníctvom vystavených fotografií "Goral na gory" máte možnosť nahliadnuť do ich životov a spoznať, aké je srdce a nátura pravého Gorala.


Otvorenie výstavy 8. 10. 201915:00 hod.
Výstava potrvá od 8. 10. 2019 do 4. 11. 2019
Po – Pia: 9:00 – 19:00


Kurátori výstavy: Mgr. Eva Jonisová a Mgr. Kristián Pribila
Vystavujúci autori: Jozef Sedlák, Peter Lančarič
Vystavujúci študenti: Patrícia Beličková, Eva Jonisová, Lukáš Kala, Aneta Kmecová, Kristián
Pribila (FMK UCM), Petra Brčáková (VŠVU)

Na snímke mladá Goralka pri výstupe na Hrebienok.
Foto: Jozef Sedlák


"Keď sa pozerám na vystavené fotografie Goralov, vidím v nich hrdosť, radosť, energiu a lásku. Títo Gorali zo 4 krajín každoročne podnikajú symbolický výstup na Hrebienok, aby si tak pripomenuli historické putovanie svojich predkov z ich pravlasti počas valašskej kolonizácie," uvádzajú kurátori výstavy Eva Jonisová a Kristián Pribila.

Na snímke výstup Goralov na Hrebienok.
Foto: Petra Brčákova


„Goraľu, či ti nie je ľúto odchádzať z rodného kraja, smrekových lesov i hôľ? I goral pozrel na hory a utieral slzy rukávom. Hory opustiť treba kvôli chlebu... Poplač si, goraľu,“ spieva sa v goralskej hymne.

Na snímke Goralka.
Foto: Aneta Kmečová


"Typický Goral bol hrdý, priamy, čestný, fyzicky zdatný, duchovne čistý a zároveň temperamentný. Táto etnická skupina postupne obsadzovala územia čoraz viac vzdialené od pôvodného domova, prijímala kultúru tamojšieho obyvateľstva a postupne s ním naoko splynula."

Na snímke Gorali.
Foto: Eva Jonisová


"Naoko, pretože v hĺbke srdca to nie sú Poliaci, Česi, Ukrajinci či Slováci, ale hrdí Gorali, samostatná skupinka so svojím folklórom, zvykmi, tradičnými jedlami, jazykom. Skupina ľudí, pri ktorej človek hneď pri prvom kontakte zistí, že sú iní. V očiach goralských detí sa odráža úprimná radosť, v očiach starcov zase múdrosť znásobená rokmi, možno aj bolesť z prežitého, no tá neprevláda; najviditeľnejšia je (s)pokojnosť, spolupatričnosť a pokora, prameniaca z hlbokej nábožnosti. Neľahké podmienky života v horských oblastiach či vystavovanie sa vrtochom počasia sa podpísalo na ich vráskach, no paralelne s týmito vonkajšími znakmi možno badať i vrásky na duši. Gorali neskryjú to, akí sú," približujú Eva Jonisová a Kristián Pribila.

Na snímke výstup Goralov na Hrebienok.
Foto: Kristián Pribila


"A také sú aj fotografie študentov a pedagógov FMK, združených v Ateliéri komunikácie v médiu
fotografie, spolu so študentkou Katedry fotografie a nových médií z bratislavskej VŠVU, ktorým sa podarilo preniknúť ku goralskej náture. Tieto dve skupiny (fotografi verzus Gorali) sa navzájom otvorili, Gorali prijali fotografov medzi seba, považujú ich za priateľov a dovolili im nahliadnuť do svojho sveta. Určitým spôsobom vidím vizuálnu podobnosť s fotografickým dielom Karola Plicku, Pavla Socháňa či Martina Martinčeka. Fotografia si nedrží odstup, ale, naopak, stala sa médiom komunikácie medzi dvoma odlišnými svetmi,"
uzatvárajú kurátori.

Na snímke mladí Gorali a Goralky.
Foto: Peter Lančarič