Attack on Prime Minister
News in English
Musel ho presviedčať, aby súhlasil s jeho voľbou a dovolil mu oženiť sa s dievčaťom neurodzenou Sonjou. Pár má spolu dve deti - princeznú Märthu Louise a princa Haakona Magnusa.
Autor TASR
Oslo 21. februára (TASR) - Nórsky kráľ Harald V. sa dnes dožíva 80 rokov. Je v poradí tretím nórskym panovníkom od roku 1905, keď Nórsko získalo nezávislosť. V rokoch 1814-1905 bolo Nórsko súčasťou Švédska, niekoľko stáročí (1381-1814) patrilo pod dánsku korunu.
Kráľ Harald V. sa narodil 21. februára 1937 v Skaugume v blízkosti hlavného nórskeho mesta Oslo. Hoci na svet prišiel ako tretie dieťa vtedajšieho korunného princa Olafa a korunnej princeznej Märthy, nástupníctvo na trón mu zaručila nórska ústava z roku 1814.
Keď nacistické Nemecko napadlo v apríli 1940 Nórsko, kráľovská rodina sa uchýlila do bezpečia vo Švédsku. Po niekoľkých mesiacoch korunná princezná s deťmi odcestovala do Spojených štátov; kráľ Haakon VII. a korunný princ Olaf žili v Londýne, kde pôsobila nórska exilová vláda. Celá rodina sa v Nórsku zišla až po skončení druhej svetovej vojny v máji 1945.
Princ Harald zmaturoval v roku 1955 na štátnej škole a v roku 1959 absolvoval vojenskú akadémiu. Na univerzite v Oxforde študoval sociálne vedy, históriu a ekonómiu.
Po smrti kráľa Haakona VII. v septembri 1957 nastúpil na trón jeho otec Olaf; princ Harald sa stal korunným princom a po prvý raz sa zúčastnil na zasadaní štátnej rady. V nasledujúcich rokoch plnil oficiálne úlohy. Prvú oficiálnu štátnu návštevu absolvoval v roku 1960 v USA.
V auguste 1968 sa korunný princ oženil so svojou láskou Sonjou Haraldsenovou. Dlhých deväť rokov musel svojho otca presviedčať, aby súhlasil s jeho voľbou a dovolil mu oženiť sa s dievčaťom neurodzeného pôvodu. Pár má spolu dve deti - princeznú Märthu Louise (1971) a princa Haakona Magnusa (1973).
Keď kráľ Olaf v roku 1990 ochorel, korunný princ Harald začal plniť funkciu hlavy štátu. Na trón nastúpil 17. januára 1991 po smrti kráľa Olafa.
Od roku 1884 je Nórsko parlamentnou demokraciou. Právomoci panovníka sú obmedzené, je predovšetkým reprezentantom nórskej štátnosti. Kráľ predsedá každý piatok štátnej rade a formálne otvára každoročne v októbri zasadanie nórskeho parlamentu (Storting).
Medzi jeho povinnosti patrí prijímanie zahraničných návštev, konzultácie s premiérom, ministrom zahraničných vecí a predstaviteľmi armády. Veľvyslanci iných krajín mu odovzdávajú poverovacie listiny. Cestuje po krajine a koná návštevy v súkromných i štátnych inštitúciách. Je generálom pozemného vojska a vzdušných síl a admirálom námorných síl Nórska.
Harald V. zostal dodnes nadšeným fanúšikom športu. V rokoch 1964, 1968 a 1972 reprezentoval Nórsko na olympijských hrách vo vodných športoch, konkrétne v jachtingu. So svojou jachtou Fram X. sa v tejto športovej disciplíne stal v roku 1987 majstrom sveta, v roku 2005 získal vo Švédsku na jachte Fram XV. titul majstra Európy.
Kráľ Harald V. okrem toho obľubuje prírodu a je aktívnym poľovníkom a rybárom. Zaujíma sa o ekológiu a dve desaťročia bol predsedom nórskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody (WWF).
Historicky prvú návštevu Slovenskej republiky absolvoval nórsky kráľ Harald V. s kráľovnou Sonjou 25. októbra 2010.
Kráľ Harald V. sa narodil 21. februára 1937 v Skaugume v blízkosti hlavného nórskeho mesta Oslo. Hoci na svet prišiel ako tretie dieťa vtedajšieho korunného princa Olafa a korunnej princeznej Märthy, nástupníctvo na trón mu zaručila nórska ústava z roku 1814.
Keď nacistické Nemecko napadlo v apríli 1940 Nórsko, kráľovská rodina sa uchýlila do bezpečia vo Švédsku. Po niekoľkých mesiacoch korunná princezná s deťmi odcestovala do Spojených štátov; kráľ Haakon VII. a korunný princ Olaf žili v Londýne, kde pôsobila nórska exilová vláda. Celá rodina sa v Nórsku zišla až po skončení druhej svetovej vojny v máji 1945.
Princ Harald zmaturoval v roku 1955 na štátnej škole a v roku 1959 absolvoval vojenskú akadémiu. Na univerzite v Oxforde študoval sociálne vedy, históriu a ekonómiu.
Po smrti kráľa Haakona VII. v septembri 1957 nastúpil na trón jeho otec Olaf; princ Harald sa stal korunným princom a po prvý raz sa zúčastnil na zasadaní štátnej rady. V nasledujúcich rokoch plnil oficiálne úlohy. Prvú oficiálnu štátnu návštevu absolvoval v roku 1960 v USA.
V auguste 1968 sa korunný princ oženil so svojou láskou Sonjou Haraldsenovou. Dlhých deväť rokov musel svojho otca presviedčať, aby súhlasil s jeho voľbou a dovolil mu oženiť sa s dievčaťom neurodzeného pôvodu. Pár má spolu dve deti - princeznú Märthu Louise (1971) a princa Haakona Magnusa (1973).
Keď kráľ Olaf v roku 1990 ochorel, korunný princ Harald začal plniť funkciu hlavy štátu. Na trón nastúpil 17. januára 1991 po smrti kráľa Olafa.
Od roku 1884 je Nórsko parlamentnou demokraciou. Právomoci panovníka sú obmedzené, je predovšetkým reprezentantom nórskej štátnosti. Kráľ predsedá každý piatok štátnej rade a formálne otvára každoročne v októbri zasadanie nórskeho parlamentu (Storting).
Medzi jeho povinnosti patrí prijímanie zahraničných návštev, konzultácie s premiérom, ministrom zahraničných vecí a predstaviteľmi armády. Veľvyslanci iných krajín mu odovzdávajú poverovacie listiny. Cestuje po krajine a koná návštevy v súkromných i štátnych inštitúciách. Je generálom pozemného vojska a vzdušných síl a admirálom námorných síl Nórska.
Harald V. zostal dodnes nadšeným fanúšikom športu. V rokoch 1964, 1968 a 1972 reprezentoval Nórsko na olympijských hrách vo vodných športoch, konkrétne v jachtingu. So svojou jachtou Fram X. sa v tejto športovej disciplíne stal v roku 1987 majstrom sveta, v roku 2005 získal vo Švédsku na jachte Fram XV. titul majstra Európy.
Kráľ Harald V. okrem toho obľubuje prírodu a je aktívnym poľovníkom a rybárom. Zaujíma sa o ekológiu a dve desaťročia bol predsedom nórskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody (WWF).
Historicky prvú návštevu Slovenskej republiky absolvoval nórsky kráľ Harald V. s kráľovnou Sonjou 25. októbra 2010.
