Attack on Prime Minister
News in English
Študoval na Vysokej škole filmovej v poľskej Lodži. Jeho režijným debutom sa stal celovečerný film Nôž vo vode z roku 1962. Vyslúžil si nominácie na Zlatého leva a Oscara.
Autor TASR
Paríž/Bratislava 18. augusta (TASR) – Filmový režisér Roman Polanski je jednou z najvýraznejších postáv filmu 20. storočia. Je autorom oceňovaných i kontroverzných filmových diel, no strhujúcim príbehom sú tiež jeho vlastné životné osudy. Prežil detstvo v krakovskom židovskom gete, jeho manželka sa stala obeťou zločinu a sám napokon unikal pred stíhaním za zneužívanie maloletého dievčaťa.
Poľsko-francúzsky oscarový režisér, scenárista a herec Roman Polanski sa v piatok 18. augusta dožíva 90 rokov.
Roman Polanski sa narodil 18. augusta 1933 v Paríži. Ako trojročný sa s rodičmi židovského pôvodu presťahoval do Krakova. Keď sa začala vojna, jeho príbuzných postupne deportovali do koncentračného tábora. Jemu sa podarilo uniknúť vďaka tomu, že ho rodičia prepašovali z geta k príbuzným na vidiek.
Polanski sa sa od mladosti venoval divadlu, spolupracoval s rozhlasom a dostal sa tiež do filmového sveta. Jeho prvým krátkometrážnym filmom bola snímka Rower z roku 1955.
Študoval na Vysokej škole filmovej v poľskej Lodži. Jeho režijným debutom sa stal celovečerný film Nôž vo vode z roku 1962. Vyslúžil si nominácie na Zlatého leva a Oscara.
Po rozvode s prvou manželkou, herečkou Barbarou Kwiatkowskou odišiel Polanski do Francúzska. Začal spolupracovať so scenáristom Gérardom Brachom, spolu natočili filmy Hnus (1965) a Slepá ulička (1966).
Polanski odišiel do Hollywoodu, kde zožal úspech s čiernou komédiou Ples upírov (1967). V snímke hrala aj jeho budúca druhá manželka, americká herečka Sharon Tateová, ktorú tiež obsadil do hororu Rosemary má dieťatko (1968). Film za scenár nominovali na Oscara.
V noci z 8. na 9. augusta 1969 do režisérovho losangeleského domu vtrhol šialený vrah Charles Manson a jeho banda. Zločinci mimoriadne brutálnym spôsobom zavraždili 26-ročnú Polanského druhú manželku Sharon Tateovú, ktorá bola v 8. mesiaci tehotenstva a ďalších štyroch prítomných priateľov. Polanski sa v tom čase vracal z pracovnej cesty v Londýne.
Po tragédii sa presťahoval do Európy. Nakrútil film Macbeth podľa klasickej Shakespearovej drámy (1971) a následne v ďalšom roku menej úspešnú snímku Čo?, kde sa v hlavnej úlohe objavil Marcello Mastroianni.
Úspech priniesol Polanskému ďalší hollywoodsky film Čínska štvrť (1974), v ktorom stvárnili titulné postavy Jack Nicholson a Faye Dunawayová. Film získal Oscara za scenár plus ďalších desať nominácií, a tiež Zlatý glóbus za réžiu. Nasledoval film Nájomník (1976) v ktorom hral titulnú rolu sám režisér.
V roku 1977 Polanského obvinili zo znásilnenia 13-ročnej Samanthy Geimerovej. Po 42 dňoch režiséra prepustili na kauciu. Hoci mu podľa svedectiev sudca avizoval mierny trest vo výške 90 dní, Polanski v obave z dlhoročného väzenia 1. februára 1978 USA opustil a do krajiny sa už nemôže vrátiť. Usadil sa v rodnom Francúzsku.
Samotná obeť žiadala v roku 2017 zastavenie procesu a vyhlásila, že Polanskému odpustila. Vyjadrila sa, že dlhoročné súdne konanie ju unavuje a považuje ho za trest pre obe strany.
V polovici 80. rokov 20. storočia napísal Polanski autobiografiu s názvom Roman. Nakrútil snímku Tess (1979) s Nastasjou Kinski v hlavnej úlohe – získala Oscarov za kameru, výpravu a kostýmy. Nasledoval film Piráti (1986), kde sa hlavnej úlohy ujal Walter Matthau.
Úspešný bol thriller 48 hodín v Paríži (1988, pôvodný názov Frantic), do ktorého režisér obsadil Harrisona Forda. K vrcholom jeho tvorby však patrí erotická dráma Horký mesiac z roku 1992 v hlavnej úlohe s Hughom Grantom.
Skutočným triumfom sa potom stal film, ktorým sa Polanski preniesol do detstva stráveného v okupovanom Poľsku. Snímka Pianista (2002) inšpirovaná jeho vlastným útekom z krakovského geta získala troch Oscarov (réžia, scenár, najlepší herec v hlavnej úlohe), sedem cien César, Zlatú palmu na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes a britské filmové ceny BAFTA v kategóriách Najlepší film a Najlepšia réžia.
Ďalším filmom Romana Polanského bola adaptácia Dickensovho románu Oliver Twist (2005).
V decembri 2006 Polanskému Európska filmová akadémia udelila Európsku filmovú cenu za celoživotné dielo a za výnimočný prínos svetovej kinematografii. Na 15. ročníku festivalu Artfilm v Trenčianskych Tepliciach v roku 2007 dostal ocenenie Zlatá kamera.
Po filmoch Oliver Twist (2005), Muž v tieni (2010), či Venuša v kožuchu (2013) zaujal Polanski snímkou Dôstojník a špión (2019, francúzsky názov znel Žalujem!). Príbeh o krivom obvinení a odsúdení dôstojníka židovského pôvodu Alfreda Dreyfusa (tzv. Dreyfusova aféra) bol nominovaný na prestížnu cenu César v dvanástich kategóriách, tri nominácie premenil. Na odovzdávanie cien 29. februára 2020 sa však Polanski nedostavil pre verejné protesty, ktoré podujatie sprevádzali.
Režisér bol 16. októbra 2020 v Poľsku vzdať poctu manželom Buchalovcom - Izrael ich in memoriam vyhlásil za "Spravodlivých medzi národmi", keďže Polanskému cez vojnu zachránili život.
Na september tohto roku je avizovaná premiéra nového filmu The Palace, ktorý jubilujúci tvorca Roman Polanski dokončuje.
Zdroj: csfd.cz
Poľsko-francúzsky oscarový režisér, scenárista a herec Roman Polanski sa v piatok 18. augusta dožíva 90 rokov.
Roman Polanski sa narodil 18. augusta 1933 v Paríži. Ako trojročný sa s rodičmi židovského pôvodu presťahoval do Krakova. Keď sa začala vojna, jeho príbuzných postupne deportovali do koncentračného tábora. Jemu sa podarilo uniknúť vďaka tomu, že ho rodičia prepašovali z geta k príbuzným na vidiek.
Polanski sa sa od mladosti venoval divadlu, spolupracoval s rozhlasom a dostal sa tiež do filmového sveta. Jeho prvým krátkometrážnym filmom bola snímka Rower z roku 1955.
Študoval na Vysokej škole filmovej v poľskej Lodži. Jeho režijným debutom sa stal celovečerný film Nôž vo vode z roku 1962. Vyslúžil si nominácie na Zlatého leva a Oscara.
Po rozvode s prvou manželkou, herečkou Barbarou Kwiatkowskou odišiel Polanski do Francúzska. Začal spolupracovať so scenáristom Gérardom Brachom, spolu natočili filmy Hnus (1965) a Slepá ulička (1966).
Polanski odišiel do Hollywoodu, kde zožal úspech s čiernou komédiou Ples upírov (1967). V snímke hrala aj jeho budúca druhá manželka, americká herečka Sharon Tateová, ktorú tiež obsadil do hororu Rosemary má dieťatko (1968). Film za scenár nominovali na Oscara.
V noci z 8. na 9. augusta 1969 do režisérovho losangeleského domu vtrhol šialený vrah Charles Manson a jeho banda. Zločinci mimoriadne brutálnym spôsobom zavraždili 26-ročnú Polanského druhú manželku Sharon Tateovú, ktorá bola v 8. mesiaci tehotenstva a ďalších štyroch prítomných priateľov. Polanski sa v tom čase vracal z pracovnej cesty v Londýne.
Po tragédii sa presťahoval do Európy. Nakrútil film Macbeth podľa klasickej Shakespearovej drámy (1971) a následne v ďalšom roku menej úspešnú snímku Čo?, kde sa v hlavnej úlohe objavil Marcello Mastroianni.
Úspech priniesol Polanskému ďalší hollywoodsky film Čínska štvrť (1974), v ktorom stvárnili titulné postavy Jack Nicholson a Faye Dunawayová. Film získal Oscara za scenár plus ďalších desať nominácií, a tiež Zlatý glóbus za réžiu. Nasledoval film Nájomník (1976) v ktorom hral titulnú rolu sám režisér.
V roku 1977 Polanského obvinili zo znásilnenia 13-ročnej Samanthy Geimerovej. Po 42 dňoch režiséra prepustili na kauciu. Hoci mu podľa svedectiev sudca avizoval mierny trest vo výške 90 dní, Polanski v obave z dlhoročného väzenia 1. februára 1978 USA opustil a do krajiny sa už nemôže vrátiť. Usadil sa v rodnom Francúzsku.
Samotná obeť žiadala v roku 2017 zastavenie procesu a vyhlásila, že Polanskému odpustila. Vyjadrila sa, že dlhoročné súdne konanie ju unavuje a považuje ho za trest pre obe strany.
V polovici 80. rokov 20. storočia napísal Polanski autobiografiu s názvom Roman. Nakrútil snímku Tess (1979) s Nastasjou Kinski v hlavnej úlohe – získala Oscarov za kameru, výpravu a kostýmy. Nasledoval film Piráti (1986), kde sa hlavnej úlohy ujal Walter Matthau.
Úspešný bol thriller 48 hodín v Paríži (1988, pôvodný názov Frantic), do ktorého režisér obsadil Harrisona Forda. K vrcholom jeho tvorby však patrí erotická dráma Horký mesiac z roku 1992 v hlavnej úlohe s Hughom Grantom.
Skutočným triumfom sa potom stal film, ktorým sa Polanski preniesol do detstva stráveného v okupovanom Poľsku. Snímka Pianista (2002) inšpirovaná jeho vlastným útekom z krakovského geta získala troch Oscarov (réžia, scenár, najlepší herec v hlavnej úlohe), sedem cien César, Zlatú palmu na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes a britské filmové ceny BAFTA v kategóriách Najlepší film a Najlepšia réžia.
Ďalším filmom Romana Polanského bola adaptácia Dickensovho románu Oliver Twist (2005).
V decembri 2006 Polanskému Európska filmová akadémia udelila Európsku filmovú cenu za celoživotné dielo a za výnimočný prínos svetovej kinematografii. Na 15. ročníku festivalu Artfilm v Trenčianskych Tepliciach v roku 2007 dostal ocenenie Zlatá kamera.
Po filmoch Oliver Twist (2005), Muž v tieni (2010), či Venuša v kožuchu (2013) zaujal Polanski snímkou Dôstojník a špión (2019, francúzsky názov znel Žalujem!). Príbeh o krivom obvinení a odsúdení dôstojníka židovského pôvodu Alfreda Dreyfusa (tzv. Dreyfusova aféra) bol nominovaný na prestížnu cenu César v dvanástich kategóriách, tri nominácie premenil. Na odovzdávanie cien 29. februára 2020 sa však Polanski nedostavil pre verejné protesty, ktoré podujatie sprevádzali.
Režisér bol 16. októbra 2020 v Poľsku vzdať poctu manželom Buchalovcom - Izrael ich in memoriam vyhlásil za "Spravodlivých medzi národmi", keďže Polanskému cez vojnu zachránili život.
Na september tohto roku je avizovaná premiéra nového filmu The Palace, ktorý jubilujúci tvorca Roman Polanski dokončuje.
Zdroj: csfd.cz
