< sekcia Magazín

Uplynulo 85 rokov od atentátu na juhoslovanského kráľa Alexandra I.

Alexander I. Karadžordževič. Foto: Wikipédia

Alexander I. Karadžordževič sa narodil v Cetinje, hlavnom meste kniežatstva Čierna Hora, 16. decembra 1888.

Marseille 9. októbra (TASR) – Osudové výstrely v Marseille dali podnet na mnohé politické zmeny v búrlivej dobe predvojnových 30. rokov minulého storočia. Atentátu padol za obeť juhoslovanský kráľ Alexander I. a francúzsky minister zahraničných vecí Louis Barthou. Od teroristického činu, ktorý destabilizoval európsky spojenecký systém v prvej polovici 20. storočia, uplynie v stredu 9. októbra 85 rokov. Navyše, bol to prvý atentát zachytený na dobovom zázname.

Alexander I. Karadžordževič sa narodil v Cetinje, hlavnom meste kniežatstva Čierna Hora, 16. decembra 1888. Bol druhým synom srbského kráľa Petra I., ktorý presadzoval myšlienku zjednotenia južných Slovanov. Keďže jeho starší brat Juraj bol nútený vzdať sa následníctva po tom, čo v záchvate hnevu ubil svojho komorníka, Alexander I. nastúpil na trón Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov po smrti otca v roku 1921.

Cieľom snáh Alexandra I. bolo zbližovanie Slovanov na Balkáne, za čo dostal aj prezývku Kráľ zjednotiteľ, krajina sa však postupne menila na vriaci kotol demonštrácií, stretov s políciou a protestných zhromaždení.

Kráľ Alexander I. si na tróne vyslúžil hlbokú nenávisť najmä Chorvátov, lebo nechcel uznať ich štát za samostatný a trval na jeho členstve v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré v roku 1929 premenoval na Juhoslovanské kráľovstvo. Skupiny opozície neváhali siahnuť ani po zbraniach. Išlo najmä o chorvátsku nacionalistickú skupinu Ustaša (Chorvátska revolučná organizácia) a macedónsku organizáciu VMRO (Vnútorná macedónska revolučná organizácia).

Z obáv, že sa krajina rozpadne, ako aj s vedomím vplyvu Maďarska a Talianska a ich expanzívnych snáh nastolil Alexander I. v roku 1929 takzvanú kráľovskú diktatúru. Vyhlásil sa za neobmedzeného vládcu a do svojich rúk prevzal všetku moc. Rozpustil parlament, zakázal činnosť politických strán a zrušil ústavu. V atmosfére plnej strachu, politickej a hospodárskej neistoty a národnostných rozporov bolo jasné, že proti kráľovi povstala silná opozícia a atentát bol len otázkou času. Nacionalisti sa naň intenzívne pripravovali.

Za jeho miesto zvolili Marseille. Určené boli tri skupiny teroristov, z ktorých prvá mala zavraždiť kráľa hneď po príchode do tohto francúzskeho prístavného mesta. Ak by neuspela, mala nastúpiť druhá s bombovým útokom, a keby nebola ani tá úspešná, tretia mala zavraždiť kráľa v Paríži. Atentátnikov vyškolili v Maďarsku a maďarská tajná služba im dokonca poskytla falošné, československé pasy.

Oficiálna návšteva kráľa Alexandra I. vo Francúzsku sa mala uskutočniť 9. októbra 1934, teda v utorok. Utorok bol pre kráľovskú rodinu prekliatym dňom. Keďže viacero jeho predkov v tento deň tragicky zahynulo, Alexander I. prakticky nikdy neriešil štátnické záležitosti v utorok. Tentoraz ale urobil výnimku, ktorá sa mu stala osudnou.

V čase, keď v Marseille zneli uvítacie salvy z kanónov, informovala srbská tajná služba kráľa o nepokojoch v meste, o slabých bezpečnostných opatreniach a o možnom atentáte. Odporúčala mu, aby sa vyhovoril na chorobu a zrušil prehliadku mesta. So slovami: "Keď to prežijem, budem žiť 100 rokov," opustil palubu lode. Niekoľko desiatok minút po tom ho zabili neďaleko prístavu.

Juhoslovanský kráľ Alexander I. a francúzsky minister zahraničných vecí Louis Barthou sedeli v aute s otvorenou strechou. Kolónu chránil kordón motorizovaných policajtov a francúzskych dôstojníkov na koňoch. Keď automobil prichádzal na Canebiere, hlavnú marseilleskú ulicu, atentátnik pretrhol policajný kordón, vyskočil na schodík auta a o 16.16 h vystrelil z pištole na kráľa. Panovník bol na mieste mŕtvy. Jeho posledné slová boli: "Strážte mi Juhosláviu!". Spolu s kráľom sa stal obeťou atentátu aj minister Louis Barthou. Zomreli tiež dve ženy, ktoré v dave zasiahli atentátnikove strely.

Neprežil ani vrah, ktorého úderom šable zasiahol a zrazil na zem jeden člen z kordónu ochrancov. Tam sa na neho vrhli rozzúrení ľudia. Atentátnik Vlado Černozemski mal pri sebe falošný československý pas na meno Peter Kleman, dve pištole značky Mauser, dva granáty, kompas a 1700 frankov. Krátko po vražde juhoslovanské úrady oznámili, že za ňou stáli extrémisti, príslušníci chorvátskej tajnej organizácie Ustaša.

Po atentáte nastúpil na trón syn zavraždeného kráľa Alexandra I., 11-ročný princ Peter II., preto do jeho plnoletosti vládla v Juhoslovanskom kráľovstve regentská rada.

Podľa niektorých historických záznamov nacistický vodca Adolf Hitler počas sledovania záznamu o tejto tragédii získal istotu, že Francúzsko je slabé, o čom ho mal presvedčiť chaos medzi občanmi a neschopnosť policajných síl zabrániť atentátu. Zavraždenie Alexandra I. a Louisa Barthoua v Marseilles bolo predzvesťou blížiacej sa katastrofy.