< sekcia Prešovský kraj

SERIÁL: Názov Vihorlatu dali zrejme miestni, je od slova vyhorľať

Obec Zemplínske Hámre v okrese Snina je východiskovým turistickým miestom túr na Sninský kameň zo SZ strany pohoria Vihorlat. Foto: TASR/Milan Kapusta

Vihorlat (1075,4 m n.m.), teda najvyšší vrch Vihorlatských vrchov, ako aj celá stredná a východná časť pohoria vznikli vulkanickou činnosťou v období neogénu.

Poruba pod Vihorlatom 20. januára (TASR) - Názov Vihorlatu na východe Slovenska dali pravdepodobne miestni ľudia. Z historických podkladov sa predpokladá, že je odvodený od slova vyhorľať, čo znamená vyhoreniská, vypáleniská. TASR o tom informovala Zuzana Argalášová z Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.

Vihorlat (1075,4 m n.m.), teda najvyšší vrch Vihorlatských vrchov, ako aj celá stredná a východná časť pohoria vznikli vulkanickou činnosťou v období neogénu. Vulkanizmus v tomto priestore prebiehal pred miliónmi rokov, keď bolo okrem Vihorlatu aktívnych viacero vulkánov. TASR informoval odborný asistent na oddelení geo a montánneho turizmu Ústavu zemských zdrojov Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach Bartolomej Baláž.

"Obnovenie vulkanickej činnosti Vihorlatu je veľmi málo pravdepodobné - vulkanizmus Vihorlatských vrchov bol dôsledkom uvoľnenia napätia po zrážke africkej a eurázijskej kontinentálnej platne počas alpsko-himalájskeho orogénu a takáto situácia dnes nie je aktuálna," ozrejmil.

Ak turista, ktorý sa vyberie na vrchol Vihorlatu, očakáva kráter, bude podľa jeho ďalších slov sklamaný. "Dnešný vrchol Vihorlatu predstavuje 'vytlačená' protrúzia (tholoid), tvorená pyroxenickým andezitom. Bývalý kráter bol eróziou rozrušený a nachádzal sa južnejšie od vrcholu, jeho zvyšok bol lokalizovaný na základe geologického mapovania," vysvetlil.

Podľa Baláža je však z Vihorlatu za dobrých poveternostných podmienok možné pozorovať okrem iných aj vzdialené vrcholy Nízkych a Vysokých Tatier na západe či Gutínskych vrchov na severozápade Rumunska. "Takéto podmienky sú však dosť zriedkavé," dodal. Turistom, ktorí sa chcú dozvedieť viac, odporúča do pozornosti Geologicko-náučnú mapu Vihorlatských vrchov.

Vrcholové partie Vihorlatu zaberá rovnomenná národná prírodná rezervácia (NPR), ktorá bola vyhlásená v roku 1986 na rozlohe 50,89 hektára. "Platí v nej piaty stupeň ochrany," upozornila Argalášová. V rezervácii, ktorá je zároveň územím európskeho významu, možno podľa nej zo zaujímavých rastlinných druhov nájsť soldanelku uhorskú, plamienok alpský, nevädzu horskú, rozchodník ročný, vudsiu skalnú a iné. Na území NPR nie je žiadny oficiálny značený turistický chodník. "Popri nej vedie náučný chodník Vihorlatskými bučinami, jeho dĺžka je 12,5 kilometra. Začína sa v obci Poruba pod Vihorlatom a končí sa na sedle Tri Table," vysvetlila s tým, že na niektorých úsekoch je trasa súbežná s červenou turistickou značkou, ktorá prechádza hlavným hrebeňom Vihorlatu.

Argalášová spomenula, že obec Poruba pod Vihorlatom sa stala typovou lokalitou pre nerast vihorlatit. "Je to zároveň jediná lokalita na svete, kde sa vyskytuje," spomenula s tým, že ide o zlúčeninu bizmutu, selénu a telúru. "V tej istej lokalite bol objavený aj ďalší nový nerast – teluronevskit," dodala.

Vihorlat sa nachádza vo vojenskom obvode (VO) Valaškovce. Novela zákona o vojenských obvodoch z roku 2012 umožnila na tieto územia vstup verejnosti bez nutnosti mať povolenie ministerstva obrany. Pre VO Valaškovce platí však trvalý zákaz vstupu na miesta strelníc, dopadových plôch, cvičísk a súvisiacej obrannej infraštruktúry. Rovnako platí dočasný zákaz vstupu, a to v čase vojenských operácií, cvičení, pri vykonávaní činností, ktoré môžu ohroziť život a zdravie osôb a v čase krízovej situácie. Aktuálne obmedzenia, ako aj ďalšie informácie nájdu záujemcovia na stránke Ministerstva obrany (MO) SR v časti Aktuálne na MOSR – Harmonogram vojenských cvičení na území vojenských obvodov.