Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Otvárať v septembri mimoriadnu schôdzu parlamentu kvôli legislatívnym zmenám, ktoré môžu do volieb počkať, je veľmi riskantné, povedal v TASR TV publicista Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 24. augusta (Teraz.sk) – Nominácia, ako aj odvolanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) je v kompetencii predsedu vlády. Väčší problém ako to, že sa svoju právomoc rozhodol využiť, je rastúci chaos a zmätok v oblasti bezpečnostných inštitúcií. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Pripomenul, že ani riaditeľ SIS Michal Aláč, ani riaditeľ Národného bezpečnostného úradu Roman Konečný neboli po zásahu NAKA vzatí do vyšetrovacej väzby a stíhaní sú na slobode. „Pani prezidentka zrazu uvidela dôvod dočasne pozastaviť riaditeľovi SIS výkon služby a premiér vzápätí avizoval jeho odvolanie. Takže v bezpečnostných zložkách bol zmätok a chaos, aký tu často nevidíme,“ pripomenul Hrabko.
Ak by premiér Ódor vymenil riaditeľa SIS hneď po svojom vymenovaní do funkcie, bol by to podľa Hrabka štandardný krok. „Jedna zo základných vecí, ktorú má nový premiér urobiť, je, že vymení šéfa tajnej služby. Je to normálne, obvyklé a každý s tým počíta,“ poznamenal.
Dnes však dočasne poverená vláda nemá ani ministra vnútra a rezort riadi predseda vlády, SIS bude riadiť prvý námestník. „Pani prezidentka a pán premiér po zasadnutí bezpečnostnej rady ubezpečovali, že všetko je v poriadku a orgány fungujú, lebo ich riadia námestníci. Je to inak a naopak, štátne inštitúcie nemôžu riadne fungovať, keď nemajú riadne vedenie,“ konštatuje Hrabko.
Problém podľa neho vznikol už pri kreovaní úradníckej vlády. „Celé to bolo zle zohraté a prvotnú príčinu tej zlej zohratosti vidím v skladaní vlády pani prezidentky pod vedením Ľudovíta Ódora. Ukázalo sa, že pripravení vôbec neboli,“ povedal.
Ak by ale prezidentka nebola súhlasila s neskorším, jesenným termínom volieb, nemuseli podľa Hrabka vzniknúť ani problémy súvisiace s úradníckou vládou. „Hovorili sme vopred o problémoch, ktoré prídu a ktorým sa nebude dať vyhnúť, lebo o tom je politika. Hovorili sme o tom už vtedy, keď pani prezidentka súhlasila s presunom volieb na septembrový termín. Už sme mohli mať po voľbách, už sa tu mohla medzi sebou hádať nová moc,“ poznamenal Hrabko.
Vojna v bezpečnostných inštitúciách podľa neho na Slovensku prebiehala počas celého volebného obdobia. „Toto už je, dúfajme, len istým spôsobom vyvrcholenie. Nová vláda, ktorá vzíde po voľbách, bude musieť upratať a nastoliť poriadok. Ako, to už bude na nej,“ povedal. Ak by to nový kabinet nedokázal, podľa Hrabka padne a nestabilita bude pokračovať ďalej.
Potrebu striktne zákonného postupu zo strany budúcej vlády považuje Hrabko za samozrejmosť. „Akákoľvek nová vláda musí, samozrejme, postupovať podľa zákonov, na druhej strane, parlament jej môže tie zákony zmeniť tak, aby jej to vyhovovalo,“ upozornil.
Premiér Ódor avizoval, že by chcel riešiť problémy s pediatrickými ambulantnými pohotovosťami a zároveň zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku v súvislosti s nedávnou vraždou v Dubnici nad Váhom na mimoriadnej schôdzi parlamentu v septembri. „Ja to vnímam ako veľmi riskantné. A to sa týka aj tých zmien v zdravotníctve, nie iba v Trestnom zákone a poriadku. Uvidíme, či sa premiérovi Ódorovi na to podarí nájsť politickú podporu,“ povedal Hrabko.
Aktuálny parlament je podľa neho v tomto čase nevypočitateľný a má nízku legitimitu. „Treba to ponechať už na nový parlament. Ten, naopak, bude mať veľkú legitimitu, lebo vyjde priamo z volieb,“ konštatuje. „Nemyslím si, že tie veci súria až tak, že by bolo v tomto štádiu potrebné skrátené legislatívne konanie. A ak by bolo potrebné, môže to urobiť nový parlament,“ dodal Hrabko.
Pripomenul, že ani riaditeľ SIS Michal Aláč, ani riaditeľ Národného bezpečnostného úradu Roman Konečný neboli po zásahu NAKA vzatí do vyšetrovacej väzby a stíhaní sú na slobode. „Pani prezidentka zrazu uvidela dôvod dočasne pozastaviť riaditeľovi SIS výkon služby a premiér vzápätí avizoval jeho odvolanie. Takže v bezpečnostných zložkách bol zmätok a chaos, aký tu často nevidíme,“ pripomenul Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Ak by premiér Ódor vymenil riaditeľa SIS hneď po svojom vymenovaní do funkcie, bol by to podľa Hrabka štandardný krok. „Jedna zo základných vecí, ktorú má nový premiér urobiť, je, že vymení šéfa tajnej služby. Je to normálne, obvyklé a každý s tým počíta,“ poznamenal.
Dnes však dočasne poverená vláda nemá ani ministra vnútra a rezort riadi predseda vlády, SIS bude riadiť prvý námestník. „Pani prezidentka a pán premiér po zasadnutí bezpečnostnej rady ubezpečovali, že všetko je v poriadku a orgány fungujú, lebo ich riadia námestníci. Je to inak a naopak, štátne inštitúcie nemôžu riadne fungovať, keď nemajú riadne vedenie,“ konštatuje Hrabko.
Problém podľa neho vznikol už pri kreovaní úradníckej vlády. „Celé to bolo zle zohraté a prvotnú príčinu tej zlej zohratosti vidím v skladaní vlády pani prezidentky pod vedením Ľudovíta Ódora. Ukázalo sa, že pripravení vôbec neboli,“ povedal.
Ak by ale prezidentka nebola súhlasila s neskorším, jesenným termínom volieb, nemuseli podľa Hrabka vzniknúť ani problémy súvisiace s úradníckou vládou. „Hovorili sme vopred o problémoch, ktoré prídu a ktorým sa nebude dať vyhnúť, lebo o tom je politika. Hovorili sme o tom už vtedy, keď pani prezidentka súhlasila s presunom volieb na septembrový termín. Už sme mohli mať po voľbách, už sa tu mohla medzi sebou hádať nová moc,“ poznamenal Hrabko.
Vojna v bezpečnostných inštitúciách podľa neho na Slovensku prebiehala počas celého volebného obdobia. „Toto už je, dúfajme, len istým spôsobom vyvrcholenie. Nová vláda, ktorá vzíde po voľbách, bude musieť upratať a nastoliť poriadok. Ako, to už bude na nej,“ povedal. Ak by to nový kabinet nedokázal, podľa Hrabka padne a nestabilita bude pokračovať ďalej.
Potrebu striktne zákonného postupu zo strany budúcej vlády považuje Hrabko za samozrejmosť. „Akákoľvek nová vláda musí, samozrejme, postupovať podľa zákonov, na druhej strane, parlament jej môže tie zákony zmeniť tak, aby jej to vyhovovalo,“ upozornil.
Premiér Ódor avizoval, že by chcel riešiť problémy s pediatrickými ambulantnými pohotovosťami a zároveň zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku v súvislosti s nedávnou vraždou v Dubnici nad Váhom na mimoriadnej schôdzi parlamentu v septembri. „Ja to vnímam ako veľmi riskantné. A to sa týka aj tých zmien v zdravotníctve, nie iba v Trestnom zákone a poriadku. Uvidíme, či sa premiérovi Ódorovi na to podarí nájsť politickú podporu,“ povedal Hrabko.
Aktuálny parlament je podľa neho v tomto čase nevypočitateľný a má nízku legitimitu. „Treba to ponechať už na nový parlament. Ten, naopak, bude mať veľkú legitimitu, lebo vyjde priamo z volieb,“ konštatuje. „Nemyslím si, že tie veci súria až tak, že by bolo v tomto štádiu potrebné skrátené legislatívne konanie. A ak by bolo potrebné, môže to urobiť nový parlament,“ dodal Hrabko.
