Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Publicistika

Islamskí fanatici ničia motykami a bombami kultúrne skvosty

Muž kráča okolo mešity Sankore, ktorá je v zozname svetového dedičstva UNESCO, v Timbuktu v Mali. Foto: TASR/AP

Ničenie kultúrnych a náboženských pamiatok je pracovnou metódou islamských extrémistov. Na ich činy doplatili v africkom Timbuktu, sýrskej Palmýre aj v Afganistane.



Muži s nápisom Islamská polícia z extrémistickej organizácie Ansár ad Dín v lete 2012 motykami zdemolovali deväť islamských mauzóleí a vchod do mešity v africkom Mali. Veľa roboty asi nemali, objekty boli z nepálených tehál, v púštnej oblasti. Napriek tomu im to stálo za to.

Organizácia Spojených národov obnovila 14 mauzóleí v meste Timbuktu na severe Mali, ktoré pred troma rokmi zničili islamistickí extrémisti. Oznámila to v nedeľu 19. júla 2015 Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru. Obnovené mauzóleá v púštnom meste, ktoré v minulosti patrilo k hlavným centrám učenia a obchodu v islamskom svete, otvorili generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokovová a malijská ministerka kultúry N'diaye Ramatoulaye Diallová. Na snímke ľudia sa účastnia slávnostnej ceremónie pri jednom (vpravo) zo 14 obnovených mauzóleí zničených islamistami v meste Timbuktu na severe Mali 18. júla 2015. FOTO TASR /AP
Foto: TASR AP


V púštnom meste Timbuktu, v dávnom stredisku islamského obchodu a vzdelania v západnej Afrike, ukázali, že ich radikálnej viere nebude stáť nič v ceste. Ani hroby svätých mužov súfizmu, mystického smeru v Islame. U nás súfizmus reprezentujú skôr derviši z Turecka, ktorí sa tancom dostávajú do meditatívneho stavu, a slávny básnik z 13. storočia Rúmí. Islam nemá vo svojom učení svätých či sväté, ani Svätú Trojicu v kresťanskom chápaní. Možno preto sa radikáli rozhodli, že je to v rozpore s Koránom a hroby treba odstrániť... Udalosti vyvolali vo svete šok rovnako ako zničenie obrovských sôch Budhu v Afganistane začiatkom druhého tisícročia. Dve podobizne Budhu, jednu 55 a druhú 38 metrov vysokú, vytesali do skaly mnísi v šiestom storočí nášho letopočtu. Tisícštyristo rokov nerušene dominovali Bamijánskemu údoliu v Afagnistane, až kým sa na nešťastie dostali do focusu primitívov z islamistického Talibanu. Hoci sa budhistické krajiny snažili sochy zachrániť, talibanci ich vyhodili do vzduchu náložami.

Organizácia Spojených národov obnovila 14 mauzóleí v meste Timbuktu na severe Mali, ktoré pred troma rokmi zničili islamistickí extrémisti. Na archívnej snímke zo 4. apríla 2014 muž, ktorý sa stará o hroby v mauzóleách v púštnom meste Timbuktu na severe Mali, sa modlí pri jednom zo zničených hrobov.
Foto: TASR AP


V roku 2015 Organizácia Spojených národov obnovila v Timbuktu pamiatky významné pre celý svet, nielen pre kultúrnu pamäť islamu. Koncom septembra tohto roka Medzinárodný trestný súd v Holandsku odsúdil extrémistu Ahmada Fakího Mahdího z Ansár ad Dín, ktorý dozoroval nad ničením pamiatok, na deväť rokov. S nadsázkou sa dá napísať, že najvyššia inštancia bola k súfijským pamiatkam milosrdná a k Mahdímu spravodlivá. Ničenie náboženských budov či pamiatok je vojnovým zločinom a Mahdí bol prvým odsúdeným.

Islamský extrémista Ahmad Mahdí Fakí stojí pred Medzinárodným trestným súdom (ICC) v Haagu v pondelok 22. augusta 2016. Fakí sa priznal k zničeniu mauzóleí v meste Timbuktu na severe Mali v roku 2012.
Foto: TASR/SP


Osud vojny s Islamským štátom v Sýrii na Blízkom východe majú v rukách mocnosti. Medzinárodný trestný súd si však už vopred môže chystať veľmi hrubý fascikel s nápisom Palmýra, bývalý skvost antickej architektúry. Extrémisti poškodili pamiatky spred 1800 rokov, víťazný oblúk z čias Rímskej ríše. Na ústupe v marci tohto roka zanechali po sebe ako pozdrav víťazom 150 mín. Chrám boha Béla aj Baalšamínom chrám považovali za modlárstvo a chceli ho zničiť. Sýrski pamiatkári boli zhrození zo stavu svetoznámej archeologickej lokality, ktorá priťahovala turistov.

Na snímke pohľad na zničený starobylý chrám v Palmýre, 31. augusta 2015
Foto: TASR/AP


Boj s islamskými radikálmi, ktorí v 21. storočí pokúšajú do života podrobených ľudí zaviesť pravidlá, aké platili v čase spísania prvých verzií Koránu, nie je iba bojom proti nejakému gangu ozbrojených fanatikov, strachu, násiliu, únosom žien a dievčat a kšeftovaniu so zbraňami a drogami. Je to aj boj o normálne spolužitie ľudí rôznych kultúr. Čas sa ani spôsob života ľudí sa nedá vrátiť späť do šiesteho - siedmeho storočia, kedy pôsobil prorok Mohamed. Patologické vedľajšie efekty márnej snahy radikálov dokázať to, však už dnes spôsobujú nenapraviteľné škody.