Na sv. Mikuláša sa má začať ďalšia schôdza parlamentu a už teraz možno konštatovať, že naozaj s bohatým programom. Ku ktorému prispeje ešte vláda aj s návrhom zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Termín podania návrhu síce zmeškala, ale to parlament – samozrejme aj s inými, po termíne podanými návrhmi – rýchlo vyrieši. A niet pochýb ani o tom, že rovnako rýchlo porieši aj návrh na zrýchlené konanie, ktoré k uvedenému návrhu vláda pripla.

Kým doteraz sa vládna koalícia iba – povedané v skratke – zohrievala v kreslách a robila ľúbivú politiku súvisiacu s nadchádzajúcimi voľbami prezidenta a europoslancov, aktuálne už ukazuje, ako chce vládnuť. Bez akéhokoľvek podceňovania iných predložených návrhov zákonov, zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy totiž azda najlepšie vystihuje charakter a plány výkonnej moci reprezentovanej vládou. Inými slovami, čo všetko a ako chce riadiť a čo všetko a ako si chce podriadiť. Alebo doriadiť, to je už vec uhla pohľadu. Napríklad aj odobratím súčasných právomocí, ktorými disponuje hlava štátu.

Po prvom čítaní to možno povedať aj tak, že zriadenie nového ministerstva športu a cestovného ruchu, ktoré ak má existovať, musí byť zriadené uvedeným zákonom, mieni vládna koalícia využiť naplno. A takpovediac komplexnejšie zmeniť doterajšie pravidlá, vrátane odvolacích a menovacích právomocí. Na dôležitosť uvedeného zákona pre politickú prácu súvisiacu s ovládnutím krajiny poukazuje aj to, že napríklad bývalá vládna koalícia vedená I. Matovičom zákon menila až 16 krát. Alebo iba – aj to je vec uhla pohľadu. A tak kým doteraz platí – napríklad – že zastupujúci podpredseda vlády zvoláva a vedie schôdze vlády, po novom má platiť aj to, že podpredseda vlády zastupuje predsedu vlády v rozsahu podľa poverenia predsedu vlády. Zdá sa to ako maličkosť, ale nie je to tak.

Najviac vzruchu však zrejme vzbudí návrh vlády, ktorým Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), Slovenskej informačnej služby či Kancelárie prezidenta a parlamentu získajú postavenie ústredného štátneho orgánu. Vláda si zároveň udeľuje právo vymenúvať a odvolávať šéfov Štatistického úradu a Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ktoré tak berie hlave štátu. Prirodzene, súčasťou novely v tejto súvislosti je aj doplnenie možností, ako uvedených šéfov z funkcie ľahšie odvolať. No a potom už ide naozaj z istého uhla pohľadu o maličkosti – napríklad o opätovný presun vydávania Zbierky zákonov na ministerstvo spravodlivosti alebo o prerozdelenie kompetencií a ľudí, ktoré súvisia so zriadením nového ministerstva.

Vzhľadom na vládnu parlamentnú väčšinu sú však dôležitejšie dve veci – príprava návrhu a spôsob, akým ho mieni vládna koalícia presadiť. Niektoré pasáže v návrhu sú pripravené tak, aby sa dali poľahky jednoduchým pozmeňujúcim návrhom v parlamente zmeniť. Vrátane návrhu na zmenu vymenovacích právomocí, ktoré teraz prislúchajú hlave štátu – nie náhodou sú v jednom odseku spomenutí dvaja šéfovia: SIS aj Protimonopolného úradu. Opäť inak – medzi návrhom vlády a konečným znením zákona schváleným v parlamente môže byť značný rozdiel. Nehovoriac o tom, že návrh neprešiel žiadnym pripomienkovým konaním ani Legislatívnou radou vlády. Hoci – alebo práve preto – že mení aj charakter moci – jej deľbu a vyvažovanie.

Rýchlosť konania a nástrahy môžu pribrzdiť iba mimovládne parlamentné strany a prezidentka Z. Čaputová, ktorá má na vrátenie zákona lehotu 15 dní od jeho doručenia. Čo je dostatočný čas na oddialenie jeho účinnosti ako aj na prípadné zmeny.