Policajné vedenie sa rozhodlo oficiálne reagovať na zadržanie a prepustenie bývalých kolegov Tibora G. a Romana S. Prvý bol prepustený preto, lebo prokurátor nevidel dôvod na jeho väzobné stíhanie. Druhý bol prepustený preto, lebo hoci prokurátor dôvod na jeho väzobné stíhanie videl, nevidel ho sudca. A celkom iné videnie má Policajné vedenie, ktoré prípad – aj na slovenské pomery zvláštny – nerozmotalo, ale zamotalo či domotalo.

„My netvrdíme, že, to, čo je uvedené vo zvukovej nahrávke je pravda,“ vyhlásil prezident Policajného zboru Š. Hamran, hoci zvukovú nahrávku k dispozícii nemá a nemá ani mať. Napriek tomu však zverejnil so súhlasom vyšetrovateľa aspoň „analýzu“ spomínanej nahrávky, ktorej text tiež verejne prečítal.

To, čo je uvedené v „analýze“ nahrávky, nie je naozaj pravda. To potvrdil príslušný sudca, ktorý rozhodoval o tom, či zadržaná osoba pôjde do väzby alebo nie. A keďže podľa sudcu sa „prokurátor dopustil istých nie nevýznamných zjednodušení,“ zadržanú osobu do väzby neposlal. Lebo na základe porovnaní nahrávky, prepisu a „analýzy“ na väzbu neexistoval žiadny dôvod.

Dalo by sa povedať staré známe – ak by vedenie Policajného zboru chcelo prispieť ešte k lepšiemu volebnému výsledku súčasnému víťazovi volebných prieskumov, nekonalo by inak. Lenže o to – po prvé – vôbec nejde a – po druhé – je to zavádzajúce. Prezident Policajného zboru a spol. nemôžu a ani nie sú pre predsedu onej strany súperom, tobôž nie politickým.

Navyše – a toto jediné je dôležité – vedenie Policajného zboru, ktoré zvukovú nahrávku nepočulo a jej prepis nečítalo, sa rozhodlo zverejniť „analýzu“ v čase pred – a nie po – konečnom rozhodnutí súdu o tom, či dotknutú osobu pošle do väzby alebo nie. A to sa inak, ako snaha ovplyvniť rozhodnutie súdu, hodnotiť nedá.

Počkáme a uvidíme. Už o päť dní sa totiž ukáže, či na Najvyššom súde narazí misia policajného vedenia alebo rozhodnutie sudcu, ktorý pustil zadržanú osobu na slobodu.