Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 27. apríl 2024Meniny má Jaroslav
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Prepadnú či nie?

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Prečítajte si komentár publicistu J. Hrabka.


Vždy pred parlamentnými voľbami sa šíri hrozba z niektorých médií o prepadnutí voličských hlasov. Tomuto mýtu a strašiaku prepadla aj prezidentka Z. Čaputová, ktorá vyzvala voličov žijúcich v zahraničí na voľbu poštou so slovami, že by bola škoda, keby nevolili a ich hlas by tak „prepadol“. Nie je to tak.

Hlava štátu – aspoň zatiaľ – však nezašla až tak ďaleko, ako niektoré politické strany či časť médií, ktoré opakovane šíria zvesti aj o tom, že nielen hlasy voličov zo zahraničia, ale aj tých, ktorí žijú na Slovensku, prepadnú a to vtedy, ak sa volieb nezúčastnia alebo sa volieb zúčastnia, ale hlas dajú takej strane, ktorej agentúry nepripisujú volebný úspech. Teda, že prekročia parlamentný prah. A nájdu sa aj viacerí takí, ktorí tvrdia, že ak volič nebude voliť podľa agentúr preferenčne silnú stranu, vlastne odovzdá hlas či priamo volí stranu alebo koalíciu, ktoré voliť nechcel, čo je však už ďalší slovenský div. Alebo rovno špecifikum, keďže hlas, ktorý podľa nich prepadne, bude aj tak pridelený niektorej parlamentnej strane. Je to síce oxymoron, ale šíritelia zvesti o prepadnutí hlasov vo voľbách, to s vážnou tvárou dokážu tvrdiť.

V skutočnosti vo voľbách neprepadne ani jeden hlas. To vyplýva priamo z volebného zákona, ktorý uvádza: „Súčet platných hlasov odovzdaných pre postupujúce politické strany alebo koalície sa vydelí číslom 151. Číslo, ktoré vyšlo týmto delením, zaokrúhlené na celé číslo je republikovým volebným číslom.“ Dôležité sú v tejto súvislosti slová „hlasov odovzdaných pre postupujúce politické strany alebo koalície“, z ktorých je zreteľne dané, že ide iba o hlasy tých, ktorí tieto strany alebo koalície volili, a nie aj hlasy tých, ktorí ich nevolili alebo sa volieb nezúčastnili. Postup pri počítaní a prideľovaní hlasov je taký jednoduchý, že mu rozumejú aj žiaci základnej školy.

Pri výpočte mandátov sa narába iba s platnými hlasmi, nie neplatnými. A teda ani nie s takými, ktoré neboli odovzdané, keďže volič sa volieb nezúčastnil. Iba na základe platných hlasov pre tú-ktorú stranu alebo koalície sa prideľujú poslanecké kreslá, za podmienky, že prekročili stanovený parlamentný prah. S hlasom voliča, ktorý sa volieb nezúčastnil alebo odovzdal platný hlas pre subjekt, ktorý potrebný prah nedosiahol, sa jednoducho už vôbec nenarába, povedané slovami zákona, na taký hlas sa „neprihliada“. Poukazuje na to tiež skutočnosť, že v prípade, ak štátna komisia zistí, že ani jedna strana či koalícia nedosiahla potrebný percentuálny prah, má právo prah znížiť. Najskôr o jedno percento. Iba pre úplnosť – tak, aby mohla následne mandáty rozdeľovať minimálne dvom stranám alebo dvom koalíciám alebo jednej strane a jednej koalícii.

Z uvedeného je zrejmé, že vo voľbách žiadny hlas neprepadne, bo prepadnúť ani nemôže. A každý, kto tvrdí opak, sa – slušne povedané – mýli. Z občianskej náuky a čítania s porozumením by prepadol.