Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. Hrabka: Prezident chaosu

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Juraj Hrabko komentuje výsledky bývalého prezidenta Andreja Kisku vo funkcii.

Politická prevádzka je v lete predsa len o čosi pomalšia ako inokedy a tak je čas aj na plnenie restov. Napríklad na povahu a spôsoby prezidentovania dnes už bývalej hlavy štátu Andreja Kisku.

Výpovednú hodnotu má už len to, že naozaj iba málokto jeho prezidentskú púť hodnotil a zhodnotil. Pritom bolo a je naozaj o čom. Nejde pritom vôbec o jeho lety do Popradu a späť, kauzu krátenia daní, kúpy pozemku či iných, z hľadiska výkonu funkcie prezidenta, nedorozumení. Na druhej strane, rovnako nejde ani o jeho držanie línie v zahraničnopolitickej oblasti či hlasné upozorňovanie na prešľapy a nedostatky vládnej garnitúry.
Ide o stopu, ktorú po sebe zanechal A. Kiska z hľadiska ústavnosti, ústavných pravidiel a zvyklostí. Počas svojho pôsobenia vo funkcii hlavy štátu totiž do nich vniesol aj niekoľko nových prvkov a precedensov. Ide najmä, hoci nielen, o tri ústavné novoty.

Prvým bolo zriadenie výboru, ktorému dal právo vypočúvať kandidátov zvolených v parlamente na post ústavných sudcov. V rozpore s Ústavou, ako to neskôr potvrdil aj Ústavný súd.

Súd tiež rozhodol, že prezident porušil práva kandidátov na funkciu ústavných sudcov. V tomto prípade to však A. Kiska urobil podľa dostupných informácií nevedomky, bol v tom takpovediac nevinne a to práve kvôli predchádzajúcim rozhodnutiam Ústavného súdu, ktorý čím ďalej tým viac zamotával situáciu. Až dospel do štádia, kedy priamo a menovite určil, že kandidátom je aj osoba, ktorá o kandidatúru - po jej odmietnutí prezidentom – už nemala záujem a rozhodnutie prezidenta o nevymenovaní do funkcie sudcu akceptovala. Ústavný súd však aj napriek jej vôli určil, že kandidátom zostáva. Bolo to v období 2014 až 2017.

Ďalší precedens, ktorý vytvoril prezident A. Kiska, sa týkal demisie premiéra. R. Fico ju podal s tromi podmienkami: že prezident bude rešpektovať výsledky volieb z roku 2016, Koaličnú zmluvu a že nového premiéra navrhne Smer–SD ako najsilnejšia strana. A. Kiska podmienky bez výhrad prijal a splnil. Bolo to na jar 2018.

A napokon treťou ústavnou novinkou, ktorú zaviedol A. Kiska, bolo jeho odmietnutie rozhodnúť o demisii ministra zahraničných vecí M. Lajčáka. Ba čo viac, dovolil, aby si minister, ktorý demisiu použil iba ako politickú vyhrážku, mohol z prezidentského paláca podanie o demisii vziať. Bolo to na jeseň 2018.

Zhrnuté a podčiarknuté - novinky, ktoré zaviedol prezident A. Kiska počas výkonu svojho mandátu z hľadiska ústavnosti nijako nevylepšujú ani nezlepšujú stav v krajine. Skôr naopak. Povedané jednou vetou: do pravidiel a zvyklostí prezident A. Kiska vniesol iba ďalší ústavný chaos.