Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Najvyššie počty suchých dní za rok očakávajú v okresoch Revúca, Poltár a Rimavská Sobota.
Autor TASR
Banská Bystrica 10. mája (TASR) – Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) eviduje problémy spojené s extrémnymi horúčavami a suchom v južných regiónoch. Dôsledky týchto javov sa prejavujú najmä znížením úrody, nedostatkom vody či vysychaním korýt. Pre TASR to uviedol Marek Mačica z oddelenia komunikácie kraja v reakcii na analýzu Inštitútu environmentálnej politiky (IEP), podľa ktorej patria okresy na juhu BBSK k oblastiam ohrozeným extrémnymi horúčavami a suchom.
"Tieto dôsledky sú ďalekosiahle od priameho vplyvu a prehrievania miest a prenikania nových druhov živočíchov, najmä hmyzu, cez vysychanie porastov, ktoré sú náchylnejšie na škodcov a tak znižujú úrodu a spôsobujú priame ekonomické škody, ktoré potom vplývajú na spoločnosť a demografiu," priblížil kraj.
BBSK skonštatoval, že v oblasti ochrany prírody a krajiny nemá rozhodovacie kompetencie, na majetku vo svojom vlastníctve sa však snaží aplikovať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy. S miestnymi samosprávami tiež spolupracuje na výsadbách zelene v sídlach či obnove prícestnej zelene na cestách II. a III. triedy.
Kraj v súčasnosti spracováva aj Envirostratégiu BBSK, ktorá rieši negatívne dôsledky klimatickej zmeny, a to nielen sucho a horúčavy, ale aj extrémne zrážky. "Z analytickej časti tohto dokumentu vyplynula potreba envirovzdelávania širokého obyvateľstva BBSK s dôrazom na prejavy klimatickej zmeny, aby sme ako spoločnosť chápali jej dôsledky a možné spôsoby riešenia," uviedol kraj.
V súvislosti s riešením negatívnych dôsledkov zmeny klímy BBSK považuje za dôležitú potrebu komplexného krajinného plánovania. "Z hľadiska zmiernenia negatívnych dôsledkov a predchádzaniu škodám je dôležité zo strany štátu prijať zákon o krajinnom plánovaní s prislúchajúcimi metodikami a do platných zákonov zakomponovať potreby adaptačných opatrení," skonštatoval BBSK s tým, že v neposlednom rade je potrebné nájsť finančné zdroje na budovanie týchto opatrení. Problémom je podľa kraja aj zabezpečenie pitnej vody pre jeho obyvateľov, čo rovnako spadá do kompetencií štátnych orgánov.
Podľa analýzy Vedúci! Horia obce!, ktorú publikoval IEP, je extrémnymi horúčavami najohrozenejší juh Slovenska. Najrizikovejšími okresmi sú Bratislava I, Komárno a Nové Zámky, vysoký stupeň ohrozenia majú aj Šaľa, Lučenec či Rimavská Sobota. V súvislosti s problémom sucha analytici poukazujú na to, že juh stredného Slovenska je ohrozený nedostatkom vodných zdrojov, ktorý zhoršujú geologické faktory brániace akumulácii vody. Najvyššie počty suchých dní za rok očakávajú v okresoch Revúca, Poltár a Rimavská Sobota.
"Tieto dôsledky sú ďalekosiahle od priameho vplyvu a prehrievania miest a prenikania nových druhov živočíchov, najmä hmyzu, cez vysychanie porastov, ktoré sú náchylnejšie na škodcov a tak znižujú úrodu a spôsobujú priame ekonomické škody, ktoré potom vplývajú na spoločnosť a demografiu," priblížil kraj.
BBSK skonštatoval, že v oblasti ochrany prírody a krajiny nemá rozhodovacie kompetencie, na majetku vo svojom vlastníctve sa však snaží aplikovať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy. S miestnymi samosprávami tiež spolupracuje na výsadbách zelene v sídlach či obnove prícestnej zelene na cestách II. a III. triedy.
Kraj v súčasnosti spracováva aj Envirostratégiu BBSK, ktorá rieši negatívne dôsledky klimatickej zmeny, a to nielen sucho a horúčavy, ale aj extrémne zrážky. "Z analytickej časti tohto dokumentu vyplynula potreba envirovzdelávania širokého obyvateľstva BBSK s dôrazom na prejavy klimatickej zmeny, aby sme ako spoločnosť chápali jej dôsledky a možné spôsoby riešenia," uviedol kraj.
V súvislosti s riešením negatívnych dôsledkov zmeny klímy BBSK považuje za dôležitú potrebu komplexného krajinného plánovania. "Z hľadiska zmiernenia negatívnych dôsledkov a predchádzaniu škodám je dôležité zo strany štátu prijať zákon o krajinnom plánovaní s prislúchajúcimi metodikami a do platných zákonov zakomponovať potreby adaptačných opatrení," skonštatoval BBSK s tým, že v neposlednom rade je potrebné nájsť finančné zdroje na budovanie týchto opatrení. Problémom je podľa kraja aj zabezpečenie pitnej vody pre jeho obyvateľov, čo rovnako spadá do kompetencií štátnych orgánov.
Podľa analýzy Vedúci! Horia obce!, ktorú publikoval IEP, je extrémnymi horúčavami najohrozenejší juh Slovenska. Najrizikovejšími okresmi sú Bratislava I, Komárno a Nové Zámky, vysoký stupeň ohrozenia majú aj Šaľa, Lučenec či Rimavská Sobota. V súvislosti s problémom sucha analytici poukazujú na to, že juh stredného Slovenska je ohrozený nedostatkom vodných zdrojov, ktorý zhoršujú geologické faktory brániace akumulácii vody. Najvyššie počty suchých dní za rok očakávajú v okresoch Revúca, Poltár a Rimavská Sobota.
