< sekcia Regióny

VIDEO: Obyvateľov Obišoviec pribúda, chýba im vodovod a kanalizácia

Obec Obišovce leží na strategickom mieste neďaleko diaľnice, ktorá spája krajské mestá Prešov a Košice. Podľa starostky Márie Baboľovej to má svoje výhody. Do obce sa sťahujú mladí ľudia a vedia si tiež ľahšie nájsť prácu. Na snímke obec Obišovce. Obišovce, 20. apríla 2018. Foto: TASR/Maroš Černý
Na snímke viadukt pri vstupe do obce Obišovce. Obišovce, 20. apríla 2018. Foto: TASR/Maroš Černý

Hrad nad obcou je prvým, ktorý bol kompletne archeologicky preskúmaný. Dominantou Obišoviec je klasicistický rímskokatolícky kostol zo 17. storočia, ktorý je významným pútnickým miestom.

Obišovce 21. apríla (TASR)- Na jednej strane im stúpa počet obyvateľov, na druhej ich trápi to, že nemajú vybudovaný obecný vodovod a kanalizáciu. Za ostatné tri roky sa podľa slov starostky obce Obišovce v okrese Košice-okolie Márie Baboľovej počet obyvateľov zvýšil zo 438 na 468.

"Aj napriek tomu, že sme veľmi členitá obec, s tým nižším počtom obyvateľov je veľmi ťažké získať finančné prostriedky na vybudovanie tejto infraštruktúry. Dalo by sa to vyriešiť, ale za možno výraznej podpory investora. Je to otázka financií, na čo obec nemá. Je to však nutné riešiť i z pohľadu životného prostredia. Na výzvy je ťažko reagovať, nakoľko nám na to nepostačuje rozpočet obce. Pri každej výzve je potrebná spoluúčasť obce," uviedla pre TASR Baboľová.



"Čo sa týka výziev, ktoré sú v ponuke, tak keďže sme malá obec, opäť sa vrátim k tomu, že je ťažké získať financie napríklad na rozšírenie kapacity materskej školy, nakoľko nie je až taký dopyt. Napriek tomu, že materská škola funguje, je plná trieda a máme tu deti aj z okolitých dedín. V súčasnosti máme v malotriedke 20 detí," priblížila Baboľová.

Počas jej doterajšieho pôsobenia sa im podarilo zrekonštruovať časť priestorov v sále kultúrneho domu, vynoviť strechu, ako i vybudovať vlastnú studňu pre účely kultúrneho domu, kde nemali zdroj pitnej vody. Do budúcna majú viaceré plány.

"Budova materskej školy je i sídlom obecného úradu. Je to prepojená budova, ktorá má vyše 40 rokov. Stavali ju naši predkovia, dá sa povedať, odborné ruky majstrov. Na tie pomery, ktoré boli a tie materiály, ktoré sa používali, musíme len konštatovať, že buďme radi, že ju máme. Zároveň jej musíme dať nový šat a hlavne odstrániť nedostatky, ktoré tu vznikajú, ako napríklad hydroizolácie, toto je naša vízia," priblížila starostka obce.

Na čiastočnú rekonštrukciu budovy už majú vydané stavebné povolenie. "Práce budú spočívať v odstránení pretrvávajúceho havarijného stavu, ktorý spočíva v sadaní stavby, teda jej časti, ktorá je postavená na násype a zriadení bezbariérového vstupu do budovy. Mali by sa realizovať počas letných prázdnin, aby sa to do otvorenia školského roka stihlo," dodala Baboľová.



V roku 2008 obec z vlastných prostriedkov zrekonštruovala Dom rozlúčky. O rok neskôr to bola prekládka železničnej zastávky do intravilánu obce a v roku 2010 v rámci programu rozvoja vidieka rekonštrukcia miestnych komunikácií.

Obec sa podľa starostky postupne omladzuje


Obec Obišovce leží na strategickom mieste neďaleko diaľnice, ktorá spája krajské mestá Prešov a Košice. Podľa starostky Márie Baboľovej to má svoje výhody.

"Za 20 minút sa sem vedia ľudia dostať autom z Prešova a Košíc, preto je v našej obci veľký počet mladých rodín. Prichádzajú sem a kupujú nehnuteľnosti. Stretávam sa s tým, že sa ma miestni pýtajú, kto je ten a ten človek, lebo ich ešte nepoznajú. Aj počet obyvateľov 468 svedčí o tom, že sa rozrastáme. Myslím si, že celá dedinka viac ožíva," uviedla pre TASR Baboľová.

Územný plán obce majú podľa jej slov momentálne nastavený tak, že nie je voľných veľa parciel – stavebných pozemkov. "Je to preto o predaji starých nehnuteľností, ktoré si ľudia buď rekonštruujú, alebo niektorí sčasti aj zbúrajú a postavia si nový dom. Je to však väčšinou o rekonštrukcii, lebo tie domy sú z 30. až 40. rokov," vysvetlila Baboľová.

Miestni, aj vďaka polohe obce, majú možnosť si ľahšie nájsť prácu v Košiciach a v Prešove. "Spádovo ako obec patríme do okresu Košice–okolie. Značná časť ľudí pracuje v Košiciach, ale nejaký pomer ľudí určite v minulosti i teraz pracuje v Prešove," skonštatovala Baboľová.



Čo ich teší, je podľa starostky nízka miera nezamestnanosti v obci. "Poviem to na príklade. Keď mi občan povie, pošli 'VPP-čkára', tak ja mu odpoviem, že nemám akého. U nás v obci je zopár nezamestnaných. Sú to ľudia, ktorí majú nejaké zdravotné problémy. Percentuálne možno by to bolo v čísle z počtu obyvateľov, dajme tomu dve percentá," dodala Baboľová.

Obec má i svoje významné osobnosti, čestných občanov obce – spisovateľa a bývalého evanjelického farára Ladislava Fričovského a slovenského paralympionika Martina Ludrovského, držiteľa zlatej medaily v stolnom tenise v súťaži družstiev z Londýna 2012.

"Pôsobia tu niekoľkí chovatelia včiel, ktorí okrem medu ponúkajú aj iné špeciality a produkty včiel," uzavrela Baboľová.

O pôvodný železničný viadukt prišla obec počas druhej svetovej vojny


V severnom výbežku Košickej kotliny pri vtoku rieky Svinka do Hornádu v okrese Košice-okolie leží obec Obišovce. Jej názov je odvodený od osobného mena Obus alebo Obuš. Postupne sa jej názov formoval na Abos, Abows, Obišowcze a od roku 1920 najskôr do podoby Obyšovce a neskoršie Obišovce.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1289, pred štyrmi rokmi si tam pripomenuli 725. výročie založenia. "Môj predchodca spolu s občanmi usporiadal slávnosť, na ktorej si pripomenuli prvú písomnú zmienku o našej obci. V tom čase bola vydaná aj monografia Antona Medveca s názvom Koleso času, z ktorej sa nielen miestni dozvedia niečo o svojej rodnej vieske a zároveň aj o histórii svojich predkov, čo tu robili a ako žili," priblížila pre TASR starostka obce Mária Baboľová.

Obec podľa jej slov zažila i pohnuté obdobia. Po tatárskom vpáde bola vyplienená, avšak neskôr znova zaľudnená. "Ľudia sa zaoberali baníctvom, ktoré sa tu zachovalo ešte v 15. storočí. V okolí je možné vidieť staré otvory šachiet baní, ale aj úlomky rudy," povedala Baboľová.



Obišovce sa sľubne rozvíjali až do morovej epidémie v roku 1645. Vtedy sa vyľudnili, ale po ustálení pomerov v Uhorsku, po porážke posledného stavovského povstania začiatkom 18. storočia znova nadobudli na význame.

"K povzneseniu obce prispelo aj vybudovanie železničnej trate medzi Košicami a Prešovom v roku 1870 a najmä to, že v iba kilometer vzdialenom Kysaku sa vytvoril dôležitý železničný uzol, ktorý poskytoval ľuďom prácu. Obyvatelia obce, ktorí pamätajú pôvodný viadukt železničnej trate Kysak - Prešov, hovoria o ňom ako o nádhernom staviteľskom diele talianskych architektov z 19. storočia. Most dokázal preklenúť celé údolie Svinky, ako aj cestu smerom na Ruské Pekľany. Bol však nacistami pri ich ústupe pred oslobodzovacími sovietskymi vojskami vyhodený do povetria dňa 20. januára 1945," uviedla Baboľová. V tých dňoch bola obec aj oslobodená.


"Sme strategické miesto, čo sa týka prepojenia sever - juh, migrovali tade aj vojská, ktoré prechádzali týmto územím," doplnila Baboľová.

V roku 1787 mali Obišovce 442 obyvateľov. Do roku 1828 sa ich počet zvýšil na 612, a potom sa neustále znižoval. V súčasnosti tam žije 468 ľudí. "V 70. rokoch 20. storočia mala obec 570 obyvateľov, pod ich ďalší pokles sa podpísal aj program takzvaných strediskových obcí vtedajšej moci, kedy bola uvalená stavebná uzávera, trvajúca takmer do nežnej revolúcie," uzavrela Baboľová.


V miestnom kostole majú relikvie svätého Jána Pavla II. a pátra Pia


Dominantou obce Obišovce je klasicistický rímskokatolícky kostol zo 17. storočia, ktorý je významným pútnickým miestom Košického arcibiskupstva. V roku 2011 bol košickým arcibiskupom metropolitom Bernardom Boberom vyhlásený za diecézne sanktuárium.

"Naša farnosť je výnimočná práve v tom, že pravidelne sa tu konajú v prvé soboty v mesiaci Fatimské pobožnosti, ktoré spolu s celou diecézou organizujeme. Prvú októbrovú nedeľu už vyše 300 rokov slávime odpustovú slávnosť k ružencovej Panne Márii," uviedol pre TASR farár farnosti Obišovce Michal Harakaľ.

Na snímke rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie v Obišovciach. Obišovce, 20. apríla 2018.
Foto: TASR/Maroš Černý


Terajší kostol je podľa neho tretím v poradí, ktorý je postavený na pútnickom mieste, ktoré nesie názov Putnok. "Traduje sa, že už od roku 1600 sa ľudia pravidelne schádzali na tomto mieste a vyprosovali si konkrétne milosti, ktoré potrebovali. Aj obraz, ktorý sa nachádza v tejto diecéznej svätyni – milostivý obraz Panny Márie, ktorú familiárne nazývame Obišovská Panna Mária, je tiež výnimočný práve v tom, že ľudia s takou väčšou úctou prichádzali na toto miesto a vyprosovali si konkrétne milosti a požehnania pre seba a svoje rodiny. Robili to hlavne v najpohnutejších časoch, či už to bolo počas reformácie, alebo všelijakých povstaní, či epidémií," vysvetlil Harakaľ.

Ako píše vo svojej monografii Pútnické miesto Obišovce Jozef Kmec, aj napriek tomu, že prvá konkrétna písomná zmienka o obišovskom kostole na hore je až z roku 1600, mohol tam stáť už v 13. storočí, teda už v období prvej písomnej zmienky o obci v roku 1289.

Dominantou obce Obišovce je klasicistický rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie zo 17. storočia, ktorý je významným pútnickým miestom Košického arcibiskupstva. V roku 2011 bol košickým arcibiskupom metropolitom Bernardom Boberom vyhlásený za diecézne sanktuárium. Na snímke časť oltára v rímskokatolíckom kostole Ružencovej Panny Márie v Obišovciach. Obišovce, 20. apríla 2018.
Foto: TASR/Maroš Černý


"Prvý obišovský kostolík, zachytený v prameňoch, bol počas nepokojov v 17. storočí zničený. Jeho pôvodnú polohu i rozmery by určite ozrejmil archeologický výskum. V krátkom súpise šarišských farností z roku 1733 je stručne zaznamenané, že blízko vtedajšieho, v poradí druhého v prameňoch doloženého obišovského kostola z roku 1662 boli ešte v tom čase dobre viditeľné ruiny iného kostola. Spomínané ruiny patrili skoršiemu obišovskému kostolíku," uvádza Kmec.

V kostole sa nachádzajú vzácne relikvie svätého Jána Pavla II. a svätého pátra Pia. "Uctievame si ich práve preto, lebo svätý otec, už teraz svätý otec Ján Pavol II., bol mariánskym ctiteľom. Jeho úcta k Matke Božej bola veľmi hlboká. My si tiež vyprosujeme od neho požehnanie," povedal Harakaľ.

Na snímke farár farnosti Obišovce Michal Harakaľ v kostole Ružencovej Panny Márie v Obišovciach. Obišovce, 20. apríla 2018.
Foto: TASR/Maroš Černý


Ako ďalej priblížil, zariadenie kostola je novšieho dáta, pochádza z obdobia okolo roku 1926, kedy prešiel rekonštrukciou. „Bol prerábaný, keďže je blízko železničnej trate, ktorá narušila jeho statiku, preto sa musel dať aj po statickej stránke do poriadku,“ doplnil Harakaľ.

Hrad nad obcou je prvým, ktorý bol kompletne archeologicky preskúmaný


Obišovský hrad, z ktorého sa dodnes zachovali už len ruiny, láka turistov. Dobrovoľníci ho už niekoľko rokov obnovujú.

Podľa starostky Obišoviec Márie Baboľovej zvyšky hradu na vyvýšenine Zámčisko sú z 13. storočia. "Bola to pevnosť, ktorú si dali postaviť drienovskí páni z rodu Abovcov. S myšlienkou obnovy hradu prišiel Martin Sárossy, ktorému sa spolu s dobrovoľníkmi podarilo odhaliť ruiny hradu a boli tam realizované aj archeologické práce a výskum," priblížila Baboľová.

Obec si od obnovenia ruín hradu sľubuje viac turistov. "Ich príliv je tu vidieť aj tým, že máme polohu zastávky vlakovej dopravy uprostred dediny. Ľudia sa stretávajú s turistami, ktorí vystúpia z vlaku a pýtajú na cestu vedúcu k hradu," doplnila starostka.

Na snímke smerová tabuľa k Obišovskému hradu v obci Obišovce. Obišovce, 20. apríla 2018.
Foto: TASR/Maroš Černý


Podľa koordinátora obnovy Obišovského hradu Sárossyho, hrad patrí medzi najmenšie na Slovensku. "Zaujímavý je tým, že slúžil krátko a vďaka tomu sa zachoval v prapôvodnej podobe, ako vyzerali aj dnes veľké hrady. Je to vďaka tomu, že Obišovský hrad sa neprestaval, neprebudovával, nezažil ďalšie vývojové etapy na rozdiel trebárs od Spišského či Šarišského hradu," vysvetlil.

"Tento hrad má jedno prvenstvo, ide o prvý kompletne archeologicky preskúmaný hrad. Bolo to v šesťdesiatych rokoch, kedy ho historik a archeológ Belo Polla preskúmal, zdokumentoval. My sme mali v podstate ako keby taký prvý náhľad, ako asi mohol vyzerať. To bol prvý moment, ktorý rozhodol o tom, že sa chceme pustiť do jeho záchrany," skonštatoval Sárossy.

Od roku 2014, s prestávkou v roku 2016, na hrade pracovalo približne 12 nezamestnaných. Jeho obnovu podporilo Ministerstvo kultúry SR, ktoré projekt zaradilo do programu Obnova hradov so zapojením nezamestnaných.

Na jednej strane im stúpa počet obyvateľov, na druhej ich trápi to, že nemajú vybudovaný obecný vodovod a kanalizáciu. Za ostatné tri roky sa podľa slov starostky obce Obišovce v okrese Košice-okolie Márie Baboľovej počet obyvateľov zvýšil zo 438 na 468. Počas jej doterajšieho pôsobenia sa im podarilo zrekonštruovať časť priestorov v sále kultúrneho domu, vynoviť strechu, ako i vybudovať vlastnú studňu pre účely kultúrneho domu, kde nemali zdroj pitnej vody. Do budúcna majú viaceré plány. Na snímke starostka obce Obišovce Mária Baboľová. Obišovce, 20. apríla 2018.
Foto: TASR/Maroš Černý


"Vďaka tejto pomoci a s dobrovoľníkmi, keďže na hrade sme organizovali medzinárodné dobrovoľnícke tábory, sa podarilo vybudovať to, čo tam teraz je. Čo bolo ohrozené, sme zachránili, všetky pôvodne odkryté murivá sú zakonzervované a nadmurované ochrannou vrstvou, ktorá keď sa znehodnotí, nezničí sa jeho historická hodnota, ale opätovne sa môže obnoviť, čiže hrad ostáva v podobe zrúcaniny," vysvetlil Sárossy.

"Tento rok pokračujeme už len dobrovoľnícky v spolupráci s obcou Obišovce. Začiatkom augusta organizujeme štvrtý ročník medzinárodného dobrovoľníckeho tábora. Už teraz máme prihlásených ľudí z Talianska, Nemecka, Francúzska a ďalších krajín, takže sa tešíme na dobrovoľníkov," dodal Sárossy.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.