Sídlisko pochádzajúce z obdobia 2000 až 1500 rokov pred Kristom tvorí okrem opevnenej akropoly aj podstatne väčšia neopevnená časť, ktorá má podľa posledných výskumov rozlohu až 15 hektárov.
Autor TASR
Vráble 4. októbra (TASR) – Osada zo staršej doby bronzovej, ktorú archeológovia objavili v lokalite Fidvár – Zemný hrad pri Vrábľoch, je väčšia ako grécke Mykény. Potvrdili to výsledky archeologického prieskumu, ktorý v lokalite vykonávajú slovenskí a nemeckí archeológovia už od roku 2007.
Sídlisko pochádzajúce z obdobia 2000 až 1500 rokov pred Kristom tvorí okrem opevnenej akropoly s rozlohou 1,2 hektára aj podstatne väčšia neopevnená časť, ktorá má podľa posledných výskumov rozlohu až 15 hektárov. Posledné výskumné práce boli zamerané na odkrytie obydlí v priestore akropoly a skúmanie domov v predpolí.
„Výsledky sú východiskom pre pokračovanie archeologických prác Archeologického ústavu SAV v Nitre a Nemeckého archeologického ústavu Frankfurt nad Mohanom. Tieto práce v plnej miere financuje Nemecká výskumná spoločnosť so sídlom v Bonne,“ uviedol vedúci výskumu Jozef Bátora.
V lokalite sa nachádza vyše 140 domov
Lokalita Fidvár je známa od druhej polovice 19. storočia. Posledné výskumy robili archeológovia v roku 1967. Slovensko-nemecký tím ich obnovil v roku 2007. Archeológovia zistili, že v lokalite sa nachádza pozdĺž kruhových opevnení vyše 140 domov. Dĺžka obydlí zo staršej doby bronzovej sa pohybuje do 10 metrov, šírka je štyri metre. Doteraz známe obydlia z tohto obdobia sú podstatne menšie. Podľa odhadov archeológov mohlo v jednom dome žiť sedem až osem ľudí.
"V Európe sa našli osady, ktoré v určitom momente obývala zhruba stovka obyvateľov. Na Fidvári žilo v istom časovom období až 1000 ľudí, čo je mimoriadne veľká koncentrácia obyvateľstva," uviedol Bátora. Osada bola opevnená troma priekopami, pričom až do obnovenia výskumu v roku 2007 výskumníci predpokladali, že priekopy sú dve.
Archeológovia odhalili pred piatimi rokmi aj rozsiahlu neopevnenú osadu okolo opevnenej časti, o ktorej dovtedy vôbec netušili. Tento objav svedčí o diferenciácii spoločnosti. V opevnenej časti žila vyššia spoločenská vrstva. K nej patrili i remeselníci zaoberajúci sa spracovaním farebných kovov a výrobkov z nich. V neopevnenom hospodárskom zázemí sídliska žila stredná a najnižšia vrstva. K strednej vrstve patrili ďalší remeselníci, najnižšiu a zároveň najpočetnejšiu vrstvu tvorili ľudia zaoberajúci sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Osada pravdepodobne zanikla požiarom, jeho príčinou bola podľa predpokladov archeológov nešťastná náhoda. Súčasťou náleziska je aj súdobé pohrebisko s približne 1000 hrobmi.
Sídlisko pochádzajúce z obdobia 2000 až 1500 rokov pred Kristom tvorí okrem opevnenej akropoly s rozlohou 1,2 hektára aj podstatne väčšia neopevnená časť, ktorá má podľa posledných výskumov rozlohu až 15 hektárov. Posledné výskumné práce boli zamerané na odkrytie obydlí v priestore akropoly a skúmanie domov v predpolí.
„Výsledky sú východiskom pre pokračovanie archeologických prác Archeologického ústavu SAV v Nitre a Nemeckého archeologického ústavu Frankfurt nad Mohanom. Tieto práce v plnej miere financuje Nemecká výskumná spoločnosť so sídlom v Bonne,“ uviedol vedúci výskumu Jozef Bátora.
V lokalite sa nachádza vyše 140 domov
Lokalita Fidvár je známa od druhej polovice 19. storočia. Posledné výskumy robili archeológovia v roku 1967. Slovensko-nemecký tím ich obnovil v roku 2007. Archeológovia zistili, že v lokalite sa nachádza pozdĺž kruhových opevnení vyše 140 domov. Dĺžka obydlí zo staršej doby bronzovej sa pohybuje do 10 metrov, šírka je štyri metre. Doteraz známe obydlia z tohto obdobia sú podstatne menšie. Podľa odhadov archeológov mohlo v jednom dome žiť sedem až osem ľudí.
"V Európe sa našli osady, ktoré v určitom momente obývala zhruba stovka obyvateľov. Na Fidvári žilo v istom časovom období až 1000 ľudí, čo je mimoriadne veľká koncentrácia obyvateľstva," uviedol Bátora. Osada bola opevnená troma priekopami, pričom až do obnovenia výskumu v roku 2007 výskumníci predpokladali, že priekopy sú dve.
Archeológovia odhalili pred piatimi rokmi aj rozsiahlu neopevnenú osadu okolo opevnenej časti, o ktorej dovtedy vôbec netušili. Tento objav svedčí o diferenciácii spoločnosti. V opevnenej časti žila vyššia spoločenská vrstva. K nej patrili i remeselníci zaoberajúci sa spracovaním farebných kovov a výrobkov z nich. V neopevnenom hospodárskom zázemí sídliska žila stredná a najnižšia vrstva. K strednej vrstve patrili ďalší remeselníci, najnižšiu a zároveň najpočetnejšiu vrstvu tvorili ľudia zaoberajúci sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Osada pravdepodobne zanikla požiarom, jeho príčinou bola podľa predpokladov archeológov nešťastná náhoda. Súčasťou náleziska je aj súdobé pohrebisko s približne 1000 hrobmi.