Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Profesori revúckeho gymnázia sa do rozvoja slovenského života zapísali aj úsilím o zriadenie hospodárskych a kultúrnych inštitútov. Založili prvý finančný ústav i prvé spotrebné družstvo.
Autor TASR
Revúca/Bratislava 16. septembra (TASR) - V sobotu 16. septembra uplynie 155 rokov od otvorenia prvého patronátneho slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej.
V evanjelickom kostole v Revúcej sa 16. septembra 1862 uskutočnila slávnosť, počas ktorej učiteľ a správca gymnázia August Horislav Škultéty predniesol programové vyhlásenie novej školy. Zdôraznil jej kresťanské a národno-obrodné ciele. Osvetu a vzdelanosť označil za základné pedagogické hodnoty, ktorými sa gymnázium usilovalo prispieť do školského života na Slovensku v 2. polovici 19. storočia. Spoluzakladateľom školy bol aj evanjelický kňaz a národno-kultúrny pracovník Andrej Krno.
Profesori revúckeho gymnázia sa do rozvoja slovenského života zapísali aj úsilím o zriadenie hospodárskych a kultúrnych inštitútov. Založili prvý finančný ústav i prvé spotrebné družstvo svojho druhu v Uhorsku a rozvoj kultúrneho života inšpirovali Nakladateľským spolkom pre vydávanie slovenských kníh.
Všetky predmety sa na gymnáziu vyučovali v slovenčine a od roku 1868 sa aj maturovalo v slovenskom jazyku. Na škole pôsobili významní slovenskí vzdelanci ako napríklad Štefan Marko Daxner, Ján Francisci či Ján Botto.
Budovu gymnázia postavili v období silnejúceho národného útlaku v rokoch 1871 až 1873 len zo zbierok a milodarov slovenského národa.
Pre svoju orientáciu a slovenského ducha sa však prvé slovenské gymnázium v Revúcej stalo terčom útokov zo strany maďarských kruhov a 20. augusta 1874 bolo zatvorené. Podobný osud postihol aj nižšie slovenské patronátne gymnáziá - evanjelické a.v. v Turčianskom Svätom Martine (1866-1874) a katolícke v Kláštore pod Znievom (1869-1874). Napriek tomu revúcke gymnázium podľa Generálneho biskupského úradu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) veľmi významne prispelo k vytvoreniu úctyhodnej slovenskej stredoškolskej tradície.
V evanjelickom kostole v Revúcej sa 16. septembra 1862 uskutočnila slávnosť, počas ktorej učiteľ a správca gymnázia August Horislav Škultéty predniesol programové vyhlásenie novej školy. Zdôraznil jej kresťanské a národno-obrodné ciele. Osvetu a vzdelanosť označil za základné pedagogické hodnoty, ktorými sa gymnázium usilovalo prispieť do školského života na Slovensku v 2. polovici 19. storočia. Spoluzakladateľom školy bol aj evanjelický kňaz a národno-kultúrny pracovník Andrej Krno.
Profesori revúckeho gymnázia sa do rozvoja slovenského života zapísali aj úsilím o zriadenie hospodárskych a kultúrnych inštitútov. Založili prvý finančný ústav i prvé spotrebné družstvo svojho druhu v Uhorsku a rozvoj kultúrneho života inšpirovali Nakladateľským spolkom pre vydávanie slovenských kníh.
Všetky predmety sa na gymnáziu vyučovali v slovenčine a od roku 1868 sa aj maturovalo v slovenskom jazyku. Na škole pôsobili významní slovenskí vzdelanci ako napríklad Štefan Marko Daxner, Ján Francisci či Ján Botto.
Budovu gymnázia postavili v období silnejúceho národného útlaku v rokoch 1871 až 1873 len zo zbierok a milodarov slovenského národa.
Pre svoju orientáciu a slovenského ducha sa však prvé slovenské gymnázium v Revúcej stalo terčom útokov zo strany maďarských kruhov a 20. augusta 1874 bolo zatvorené. Podobný osud postihol aj nižšie slovenské patronátne gymnáziá - evanjelické a.v. v Turčianskom Svätom Martine (1866-1874) a katolícke v Kláštore pod Znievom (1869-1874). Napriek tomu revúcke gymnázium podľa Generálneho biskupského úradu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) veľmi významne prispelo k vytvoreniu úctyhodnej slovenskej stredoškolskej tradície.
