< sekcia Regióny

Majestátny Choč inšpiroval prírodovedcov, turistov i Hviezdoslava

Na archívnej snímke v pozadí Veľký Choč. Foto: TASR -Gabriel Lipták

Práve pod Chočom sa narodil pevec slovenského národa Hviezdoslav, ktorý si na svoju domovinu zaspomínal v zbierke Básnické prviesenky Jozefa Zbranského básňou s názvom Vyšný Kubín.

Vyšný Kubín 21. januára (TASR) – Veľký Choč, týčiaci sa na hranici Oravy a Liptova, je považovaný za vrch ponúkajúci jeden z najkrajších výhľadov na Slovensku. Jeho prírodné hodnoty a majestátnosť oslovili nielen milovníkov turistiky a prírodovedcov, ale tiež slovenských básnikov. Patrí medzi nich aj rodák z Vyšného Kubína Pavol Országh Hviezdoslav.

Veľký Choč (1611 metrov nad morom) je dominantou Chočských vrchov. Návštevníkom ponúka panoramatický výhľad na Tatry s Roháčmi, Babiu horu či Fatry. Má tvar nepravidelnej pyramídy a jeho vrchol je porastený kosodrevinou. Od liptovskej obce Valaská Dubová má mierne stúpajúci ráz. Z hľadiska katastrálneho územia patrí Veľký Choč k oravskému Vyšnému Kubínu, no zvyšné časti Chočských vrchov už prislúchajú k regiónu Liptova.

Práve pod Chočom sa narodil pevec slovenského národa Hviezdoslav, ktorý si na svoju domovinu zaspomínal v zbierke Básnické prviesenky Jozefa Zbranského básňou s názvom Vyšný Kubín. Hovorí v nej o majestátnom vrchu, pod ktorým je učupená jeho rodná dedinka. "V jeho básnických zbierkach je viackrát použitá téma prírody. Príroda bola pre neho miestom alebo skutočnosťou, ktorá ho inšpirovala. Je to zároveň aj prostredie, v ktorom sa prechádzal a uvažovanie ho privádza k novým myšlienkam. Tie zhmotnil písaním," priblížila pre TASR literárna historička Oravského múzea Katarína Ileninová.

Veľký Choč je podľa nej témou viacerých Hviezdoslavových básní. "Prostredníctvom tejto tvorby sa vyznáva z lásky k svojmu rodisku. K prírode, ktorá ho obkolesuje a ktorá je niečím čistým a veľmi inšpiratívnym," dodala.

Vrch v roku 1982 vyhlásili za štátnu prírodnú rezerváciu, ktorú neskôr z hľadiska kategórie chráneného územia zmenili na národnú prírodnú rezerváciu. V súčasnosti je zaradený aj medzi Územia európskeho významu a je v najvyššom piatom stupni ochrany prírody.

"Choč a Chočské vrchy majú významné prírodné hodnoty. Dá sa povedať, že tak ako v súčasnosti, aj v minulosti budili záujem prírodovedcov, ale najmä botanikov. Horská a vysokohorská flóra lákala mnohých z nich. Z 19. storočia máme pomerne dosť prác, kde aj takí európski až svetoví botanici, akými boli Kitaibel alebo Wahlenberg botanizovali na Choči a zanechali nám o tom dokumenty. Z českých botanikov sa o poznanie flóry Choča pričinil Karel Domin," uviedla botanička a geologička Oravského múzea Oľga Removčíková s tým, že sa zachovali aj práce učiteľa Jána Vávru z Jasenovej, ktorý sa tiež venoval botanike a flóre Choča.

Z fauny je na Choči a Chočských vrchoch podľa Removčíkovej zastúpenie všetkých možných druhov. "Od rôznych druhov hmyzu, motýľov, ulitníkov až po známejšie a reprezentatívne druhy horských a vysokohorských polôh, kde nájdeme zastúpené orly, sokoly, ďatle, tetrovy. Z cicavcov sú to známe veľké šelmy, ako sú líšky, vlky, medvede, rysy a podobne," objasnila.

Na majestátny Choč môžu milovníci turistiky vystúpiť z oravskej aj z liptovskej strany. Najfrekventovanejšia trasa vedie z Valaskej Dubovej, kto má však záujem o dlhší výlet, môže ísť z Likavky. Ďalšie z ciest vedú z Liskovej, Vyšného Kubína či Jasenovej, kde stojí rodný dom Martina Kukučína.