Bratislava 17. apríla (TASR) - Prezident SR Andrej Kiska v stredu vymenoval Ivana Fiačana za predsedu Ústavného súdu (ÚS) SR a Ľuboša Szigetiho za jeho podpredsedu.

Urobil tak pri vymenovaní troch nových ústavných sudcov. Okrem Fiačana a Szigetiho vymenoval za sudcu ÚS Petra Molnára. Prezident vybral troch sudcov ÚS z ôsmich kandidátov, ktorých zvolila Národná rada SR.

Podľa prezidentových slov by mali byť noví sudcovia vzorom pre právnickú obec aj širokú verejnosť, a to nielen v odbornosti, ale aj morálke. "Vaše rozhodnutia a myšlienky môžu byť inšpiráciou a návodom na pochopenie dobrej a spravodlivej správy nášho štátu. Nezabudnite, prosím, že dôveryhodnosť inštitúcií je daná schopnosťami a dôveryhodnosťou tých, ktorí ich tvoria. Preto aj vy a vaše pôsobenie, rozhodovanie, ale aj komunikácia s verejnosťou budú tvoriť obraz ÚS," prihovoril sa prezident novým ústavným sudcom po tom, čo zložili sľub.

Prezident podľa svojich slov dôveruje všetkým sudcom, ktorí v stredu zložili sľub. "Dnes som však mal a chcel menovať deviatich sudcov," konštatoval. Očakáva preto, že sa Národnej rade (NR) SR podarí v májovej voľbe zvoliť plný počet kandidátov. Podľa jeho slov ich chýba ešte desať. "Vládna koalícia má všetko, čo potrebuje, aby zabezpečila riadne fungovanie ÚS SR. Má väčšinu v parlamente, ktorú pravidelne dokazuje, a má dostatok uchádzačov," pripomenul.

Nový predseda aj podpredseda ÚS SR potvrdili, že sa o svojich funkciách dozvedeli len pár minút pred menovaním. "Je to prekvapujúca nominácia, aspoň pre mňa. Ale prijal som ju, som poctený a budem sa snažiť svoju prácu vykonávať tak, ako ste počuli v príhovore prezidenta," povedal Fiačan, ktorý chce byť podľa svojich slov v prvom rade sudcom, až potom predsedom. Uviedol tiež, že predseda má byť zjednocujúcim prvkom medzi kancelárskou a sudcovskou časťou ÚS.

Podpredseda ÚS má podľa svojich slov po menovaní zmiešané pocity. "Bol som predseda okresného súdu, teraz som podpredseda Ústavného súdu. Ale je to naozaj veľká pocta," uviedol Szigeti. Molnár berie svoje menovanie do funkcie sudcu ÚS SR ako veľký prejav dôvery a obrovský záväzok. "Verím, že ho všetci splníme," dodal.

Poslanci parlamentu zvolili v aprílovej voľbe ôsmich kandidátov na ústavných sudcov, prezident z nich mal vybrať štyroch. Aj po vymenovaní troch sudcov, nebude na Ústavnom súde plný počet sudcov (13). Doteraz boli na Ústavnom súde SR štyria sudcovia, deviatim sa skončilo funkčné obdobie v polovici februára.

Parlament mal zvoliť 18 kandidátov a ponúknuť ich prezidentovi. Na takom počte sa však nedokázali zhodnúť. Poslanci tak musia voliť znovu. Ďalšia voľba kandidátov na ústavných sudcov sa má uskutočniť na májovej schôdzi parlamentu, ktorá sa začne 9. mája. Poslanci budú vyberať z 25 kandidátov.

Profil Ivana Fiačana

Foto: TASR Martin Baumann

JUDr. Ivan Fiačan, PhD. bol do volieb na post sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) nominovaný Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenskou advokátskou komorou.

Ivan Fiačan sa narodil 27. mája 1969. Po maturite na Gymnáziu M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši študoval v rokoch 1987 - 1991 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium v odbore teória štátu a práva absolvoval v rokoch 2001 - 2002 na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. V roku 2002 získal titul PhD., v roku 2014 po vykonaní rigoróznej skúšky mu udelili akademický titul JUDr. v odbore právo.

Právnickú prax začal Ivan Fiačan v roku 1992 na Okresom súde (OS) v Liptovskom Mikuláši ako justičný čakateľ. V rokoch 1995 - 1998 pôsobil ako sudca na OS v Liptovskom Mikuláši, od roku 1996 bol jeho podpredsedom.

Od roku 1998 pôsobí ako advokát. Jeho právna kancelária FIAČAN & Partners, s. r. o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši sa zaoberá predovšetkým obchodnoprávnymi a občianskymi spormi.

V rokoch 2010 až 2017 bol Fiačan aj členom predsedníctva Slovenskej advokátskej komory (SAK). Ako člen legislatívnej skupiny Slovenskej advokátskej komory pre ústavné právo pôsobil v rokoch 2003 a 2004.

Ako uviedol Fiačan pri vypočutí pred Ústavnoprávnym výborom NR SR, považuje sa za prívrženca otvorenosti Ústavného súdu SR. Odôvodnenie nálezu ÚS musí byť podľa neho zrozumiteľné aj laickej verejnosti. "Všetky rozhodnutia Ústavného súdu sa odôvodňujú, povinne zverejňujú na webovej stránke Ústavného súdu, v tomto smere zásadné problémy nevidím. V prípade verejného záujmu je žiaduce, aby sudca nemal problém predstúpiť pred kamery a vysvetliť svoje rozhodnutie. Avšak nesmie uvádzať nové skutočnosti, musí vysvetliť podstatu svojho rozhodnutia," povedal Fiačan.

O post ústavného sudcu sa Ivan Fiačan uchádzal už v prvej voľbe. V dvoch hlasovaniach 12. a 14. februára 2019 však nebol ani jeden z kandidátov zvolený. Do ďalšej voľby sa prihlásilo 29 uchádzačov, väčšina z nich kandidovala opätovne, piati sa prihlásili prvý raz.

V hlasovaní 3. apríla 2019 sa podarilo poslancom zvoliť šiestich kandidátov na posty ústavných sudcov, medzi nimi bol aj Ivan Fiačan. Ďalší dvaja uchádzači boli zvolení 4. apríla. Prezident tak dostal celkovo osem mien, z ktorých vybral troch nových ústavných sudcov.

Profil Ľuboša Szigetiho

Foto: TASR - Pavel Neubauer

Ľuboš Szigeti je predsedom Okresného súdu v Galante. Na post sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) ho navrhla Slovenská komora exekútorov.

Ľuboš Szigeti sa narodil 11. januára 1959. Základnú školu navštevoval vo Veľkých Úľanoch, v rokoch 1974 - 1978 študoval na Gymnáziu v Senci, kde aj zmaturoval. Rozhodol sa pre štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde 28. mája 1982 získal diplom a 18. apríla 1983 úspešne vykonal štátnu rigoróznu skúšku, na základe ktorej mu pridelili titul doktora práv.

Od 1. augusta 1982 do 30. júna 1985 bol justičným čakateľom na Krajskom súde v Bratislave. Po vykonaní justičných skúšok sa stal sudcom na Okresnom súde v Galante. Od 1. augusta 1985 až po súčasnosť tu vykonáva funkciu predsedu senátu-samosudcu. Od 1. júla 1994 bol podpredsedom Okresného súdu v Galante, v období od 15. apríla 2000 do 31. marca 2007 zastával funkciu jeho predsedu. V rokoch 2002 - 2007 bol tiež členom Súdnej rady SR.

Popri výkone sudcovského povolania pôsobil v rokoch 1995 a 1996 v rekodifikačných komisiách pre rekodifikáciu občianskeho zákonníka a občianskeho súdneho poriadku.

Absolvoval viacero študijných pobytov a kurzov vrátane študijného pobytu v USA pre oboznámenie sa s justičným systémom v štátoch Texas, Colorado, Washington, New York a Washington DC v roku 2003. Od 1. septembra 2007 bol dočasne pridelený na výkon sudcovského povolania na Najvyššom súde SR pre správne kolégium, kde pôsobil do 31. augusta 2008.

Do funkcie predsedu Okresného súdu v Galante bol opätovne vymenovaný 1. apríla 2012 a pôsobí v nej dodnes. Takisto je od 3. júna 2014 členom Vedeckej rady Fakulty práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius.

O post sudcu ÚS SR sa uchádzal už v predošlej voľbe. Ako uviedol počas vypočutia na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR, nikdy sa nedostal do situácie, že by sa ho v jeho činnosti niekto pokúšal ovplyvniť. "Ako predseda súdu som v živote nešiel za nikým, aby som intervenoval, ako ma rozhodnúť," deklaroval Szigeti.

O post ústavného sudcu sa Ľuboš Szigeti uchádzal už v prvej voľbe. V dvoch hlasovaniach 12. a 14. februára 2019 však nebol ani jeden z kandidátov zvolený. Do ďalšej voľby sa prihlásilo 29 uchádzačov, väčšina z nich kandidovala opätovne, piati sa prihlásili prvý raz.