Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Environmentalisti z organizácie Greenpeace reagujú na návrh novely zákona o geologických prácach.
Autor TASR
Bratislava 2. marca (TASR) - Envirorezort sa vraj postavil na stranu ťažiarov a zabudol, že jeho prvoradou úlohou je ochrana životného prostredia a občanov.
Myslia si to environmentalisti z organizácie Greenpeace, ktorí tak reagujú na návrh novely zákona o geologických prácach. Dotknuté obce a mestá by tak už po novom nemali právo zamietnuť návrh na určenie uránového prieskumného územia. Legislatíva by sa tak podľa nich vrátila pred rok 2010, kedy bol zákon upravený na základe petície proti ťažbe uránu.
Petíciu podpísalo vyše 113.000 občanov SR, čím sa stala najväčšou environmentálnou petičnou akciou v histórii SR. "Geológovia ministerstva sa dodnes očividne nedokázali vyrovnať s úspechom petície, ktorá v roku 2010 vyvrcholila zmenou geologického a banského zákona. Geologická sekcia envirorezortu sa rozhodla stáť na strane investorov, ktorí chcú skúmať a neskôr ťažiť slovenský urán," konštatoval riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman. Organizácia a viaceré občianske iniciatívy preto k návrhu pripravili hromadnú pripomienku verejnosti.
"Novela je ešte len v štádiu pripomienkovania. Predstavitelia rezortu, budú ešte určite rokovať s predstaviteľmi obcí a miest, či Greenpeace. Nie je vylúčené, že po vyhodnotení pripomienok môže ustanovenie, ktoré sa týka geologického prieskumu rádioaktívnych nerastov vypadnúť," reagoval hovorca ministerstva Maroš Stano. Podľa jeho slov si v tejto súvislosti treba uvedomiť, že geologický prieskum je len dočasná činnosť a v určenom území sa zameriava na vyhľadávanie ložiska nerastov a nie na prípravné práce na ťažbu. Práva povoliť alebo zakázať samotnú ťažbu by sa zmeny nedotkli.
"Geologickým prieskumom sa len potvrdí a spresní, alebo naopak vyvráti výskyt a množstvo rádioaktívnych nerastov," skonštatoval Stano s tým, že v prípade podzemných vôd v blízkosti ložísk by to mohlo pomôcť chrániť zdravie ľudí. Dôvodom na zmenu má byť aj snaha vyriešiť možný rozpor medzi písomným stanoviskom obce k prieskumu a jej neskorším vyjadrením ako účastníka konania. "Tak sa môže stať, že obec najskôr s ťažbou súhlasí, a potom si to rozmyslí a celý proces zablokuje," doplnil.
"Samosprávy a vyššie územné celky dnes môžu odmietnuť vyhlásenie prieskumného územia na rádioaktívne nerasty, ak je navrhovaná aktivita v rozpore s cieľmi a prioritami ich programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo záväznej časti schválených územných plánov," priblížil právnik aktivistov Jozech Šuchta. Envirorezort v tejto súvislosti poukázal, že obce a samosprávne kraje sa aj po zmene budú môcť formou stanoviska vyjadrovať k návrhu na určenie prieskumného územia a budú môcť iniciovať konanie o zmene prieskumného územia. "Novela sa v žiadnom prípade netýka oblastí, kde prieskum bol už dávno urobený, typickým príkladom je oblasť Jahodná pri Košiciach," zdôraznil Stano.
Myslia si to environmentalisti z organizácie Greenpeace, ktorí tak reagujú na návrh novely zákona o geologických prácach. Dotknuté obce a mestá by tak už po novom nemali právo zamietnuť návrh na určenie uránového prieskumného územia. Legislatíva by sa tak podľa nich vrátila pred rok 2010, kedy bol zákon upravený na základe petície proti ťažbe uránu.
Petíciu podpísalo vyše 113.000 občanov SR, čím sa stala najväčšou environmentálnou petičnou akciou v histórii SR. "Geológovia ministerstva sa dodnes očividne nedokázali vyrovnať s úspechom petície, ktorá v roku 2010 vyvrcholila zmenou geologického a banského zákona. Geologická sekcia envirorezortu sa rozhodla stáť na strane investorov, ktorí chcú skúmať a neskôr ťažiť slovenský urán," konštatoval riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman. Organizácia a viaceré občianske iniciatívy preto k návrhu pripravili hromadnú pripomienku verejnosti.
"Novela je ešte len v štádiu pripomienkovania. Predstavitelia rezortu, budú ešte určite rokovať s predstaviteľmi obcí a miest, či Greenpeace. Nie je vylúčené, že po vyhodnotení pripomienok môže ustanovenie, ktoré sa týka geologického prieskumu rádioaktívnych nerastov vypadnúť," reagoval hovorca ministerstva Maroš Stano. Podľa jeho slov si v tejto súvislosti treba uvedomiť, že geologický prieskum je len dočasná činnosť a v určenom území sa zameriava na vyhľadávanie ložiska nerastov a nie na prípravné práce na ťažbu. Práva povoliť alebo zakázať samotnú ťažbu by sa zmeny nedotkli.
"Geologickým prieskumom sa len potvrdí a spresní, alebo naopak vyvráti výskyt a množstvo rádioaktívnych nerastov," skonštatoval Stano s tým, že v prípade podzemných vôd v blízkosti ložísk by to mohlo pomôcť chrániť zdravie ľudí. Dôvodom na zmenu má byť aj snaha vyriešiť možný rozpor medzi písomným stanoviskom obce k prieskumu a jej neskorším vyjadrením ako účastníka konania. "Tak sa môže stať, že obec najskôr s ťažbou súhlasí, a potom si to rozmyslí a celý proces zablokuje," doplnil.
"Samosprávy a vyššie územné celky dnes môžu odmietnuť vyhlásenie prieskumného územia na rádioaktívne nerasty, ak je navrhovaná aktivita v rozpore s cieľmi a prioritami ich programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo záväznej časti schválených územných plánov," priblížil právnik aktivistov Jozech Šuchta. Envirorezort v tejto súvislosti poukázal, že obce a samosprávne kraje sa aj po zmene budú môcť formou stanoviska vyjadrovať k návrhu na určenie prieskumného územia a budú môcť iniciovať konanie o zmene prieskumného územia. "Novela sa v žiadnom prípade netýka oblastí, kde prieskum bol už dávno urobený, typickým príkladom je oblasť Jahodná pri Košiciach," zdôraznil Stano.
