Attack on Prime Minister
News in English
Poukazujú na to, že takmer pri všetkých menšinových jazykoch je ich používanie v oblasti administratívy v porovnaní so záväzkami obmedzené.
Autor TASR
Bratislava 25. júna (TASR) – Napriek prijatiu viacerých pozitívnych opatrení, týkajúcich sa napríklad používania označení miest v menšinových jazykoch či poskytovania prekladu právnych textov, pretrváva obmedzená ponuka vo vzdelávaní v menšinových jazykoch.
Právny rámec a percentuálne obmedzenia taktiež naďalej bránia používaniu jazykov menšín v administratíve. Konštatujú to členovia expertného výboru v Správe o priebehu a výsledkoch piateho kola monitorovania úrovne implementácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v Slovenskej republike.
Správu predložilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR do medzirezortného pripomienkového konania.
Experti v dokumente poukazujú na to, že takmer pri všetkých menšinových jazykoch je ich používanie v oblasti administratívy v porovnaní so záväzkami obmedzené.
„Na plné uplatňovanie charty sú potrebné flexibilné opatrenia a proaktívny prístup orgánov," upozornil expertný výbor.
Pripomína, že väčšina ustanovení zákona o menšinových jazykoch v prípade možnosti používať ich v rámci úradnej agendy sa odvíja od nariadenia vlády a uplatňuje sa v obciach, kde žije najmenej 20 percent občanov národnostnej menšiny, inde je to možné len sú súhlasom úradníka a zúčastnených osôb. Podľa expertov tento prístup ani po znížení limitu na 15 percent, ktorý predpokladá aplikácia zákona po výsledkoch sčítania 2021, nedáva dostatočné možnosti na používanie jazykov menšín v oblasti správnych orgánov a verejných služieb, niektoré (bulharčina, chorvátčina či poľština) dokonca vylučuje.
„S cieľom zabezpečiť konzistentné a stabilné uplatňovanie článku charty opätovne zdôrazňujeme, že slovenské orgány by mali určiť, aký absolútny 'počet obyvateľov, ktorí sú používateľmi regionálnych alebo menšinových jazykov' považujú za dostatočný pre uplatňovanie záväzkov podľa článku 10 na bulharčinu a poľštinu, aspoň v jednej obci," uviedli experti.
„Flexibilné opatrenia by sa mali tiež prijať a uplatňovať aj v prípade chorvátčiny, a to na miestach, kde po chorvátsky hovoriaci predstavujú relevantné číslo," dodali členovia expertného výboru v hodnotiacej správe.
Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov vstúpila do platnosti v SR v roku 2002 a vzťahuje sa na tieto jazyky – bulharčina, chorvátčina, čeština, nemčina, maďarčina, poľština, rómčina, ruština, rusínčina, srbčina, ukrajinčina a jidiš.
Právny rámec a percentuálne obmedzenia taktiež naďalej bránia používaniu jazykov menšín v administratíve. Konštatujú to členovia expertného výboru v Správe o priebehu a výsledkoch piateho kola monitorovania úrovne implementácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v Slovenskej republike.
Správu predložilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR do medzirezortného pripomienkového konania.
Experti v dokumente poukazujú na to, že takmer pri všetkých menšinových jazykoch je ich používanie v oblasti administratívy v porovnaní so záväzkami obmedzené.
„Na plné uplatňovanie charty sú potrebné flexibilné opatrenia a proaktívny prístup orgánov," upozornil expertný výbor.
Pripomína, že väčšina ustanovení zákona o menšinových jazykoch v prípade možnosti používať ich v rámci úradnej agendy sa odvíja od nariadenia vlády a uplatňuje sa v obciach, kde žije najmenej 20 percent občanov národnostnej menšiny, inde je to možné len sú súhlasom úradníka a zúčastnených osôb. Podľa expertov tento prístup ani po znížení limitu na 15 percent, ktorý predpokladá aplikácia zákona po výsledkoch sčítania 2021, nedáva dostatočné možnosti na používanie jazykov menšín v oblasti správnych orgánov a verejných služieb, niektoré (bulharčina, chorvátčina či poľština) dokonca vylučuje.
„S cieľom zabezpečiť konzistentné a stabilné uplatňovanie článku charty opätovne zdôrazňujeme, že slovenské orgány by mali určiť, aký absolútny 'počet obyvateľov, ktorí sú používateľmi regionálnych alebo menšinových jazykov' považujú za dostatočný pre uplatňovanie záväzkov podľa článku 10 na bulharčinu a poľštinu, aspoň v jednej obci," uviedli experti.
„Flexibilné opatrenia by sa mali tiež prijať a uplatňovať aj v prípade chorvátčiny, a to na miestach, kde po chorvátsky hovoriaci predstavujú relevantné číslo," dodali členovia expertného výboru v hodnotiacej správe.
Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov vstúpila do platnosti v SR v roku 2002 a vzťahuje sa na tieto jazyky – bulharčina, chorvátčina, čeština, nemčina, maďarčina, poľština, rómčina, ruština, rusínčina, srbčina, ukrajinčina a jidiš.
