Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Prezidenti taktiež diskutovali o tom, ako v rámci Európy budovať spoločnú obranu ako neoddeliteľnú súčasť NATO. Venovali sa i Ukrajine.
Autor TASR
Varšava 8. júna (TASR) – Severoatlantická aliancia (NATO) musí jasne ukázať pripravenosť, ale hlavne akčnosť pri použití článku 5 pri ohrození ktoréhokoľvek člena Aliancie. Zhodli sa na tom prezidenti Bukureštskej deviatky (B9) vo Varšave. Po stretnutí o tom informoval médiá slovenský prezident Andrej Kiska.
Článok 5 hovorí, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým.
Zároveň skonštatovali, že z pohľadu vzťahov k Rusku sa nezmenilo nič k lepšiemu. "Pokračujúce aktivity na Ukrajine, to, čo sa deje v Sýrii. Hybridná vojna, ktorú vedie Rusko proti nám, stále pokračuje, a preto nie je dôvod meniť nejako náš postoj, musíme veľmi intenzívne premýšľať, ako všetkým týmto hrozbám čeliť," konštatoval.
Priznal, že prezidenti krajín potvrdili, že ich občania majú strach z Ruska a z toho, čo sa deje na ich hraniciach. "Boja sa, že scenár, ktorý sa udial na Ukrajine s Krymom, sa môže zopakovať aj v ich krajinách. Obyvatelia si kladú otázku, ako rýchlo dokáže Severoatlantická aliancia zareagovať v prípade, ak by sa Rusko rozhodlo zopakovať scenár z Ukrajiny a z Krymu," konštatoval prezident, pričom zdôraznil, že NATO musí ukázať pripravenosť konať.
Formát B9 pokladá za veľmi užitočný. "Svet sa vyvíja, veci sa menia, skoro dennodenne vnímame nové posolstvá, nové správy, a je dôležité sa informovať, porozprávať sa o tom, s akými postojmi prídeme, čo nového sa v jednotlivých krajinách deje a ako vnímame spoločne situáciu vo svete," konštatoval.
V otázke samotnej Aliancie sa hlavy štátov zhodli na tom, že musia zostať jednotné. "Musíme zostať jednotní a jasne ukázať celému svetu, že sme pripravení brániť sa, postaviť sa za ktorúkoľvek krajinu Severoatlantickej aliancie, ak by bola napadnutá," vyzdvihol.
Prezidenti taktiež diskutovali o tom, ako v rámci Európy budovať spoločnú obranu ako neoddeliteľnú súčasť NATO. Venovali sa i Ukrajine. "Všetci, ktorí sme sedeli za týmto stolom sme vyjadrili podporu Ukrajine. Počítame s nimi, pokiaľ jej občania budú chcieť, vo všetkých európskych inštitúciách," dodal.
Andrej Kiska bol rád, že mohol v mene Slovenska deklarovať to, čo potvrdila vláda - že "do roku 2024 dosiahneme obranný rozpočet vo výške dvoch percent z nášho HDP". "Dnes tento záväzok žiaľ viac ako polovica štátov NATO neplní, ale som veľmi rád, že každý o tom začína veľmi intenzívne uvažovať, aj tu za týmto stolom," uzavrel.
B9 združuje členské krajiny NATO a EÚ ležiace na východnom okraji týchto zoskupení (Vyšehradskú štvorku, pobaltské štáty, Rumunsko a Bulharsko). Lídrami tohto neformálneho zoskupenia krajín sú predstavitelia Poľska a Rumunska. Prvýkrát sa zoskupenie stretlo na úrovni hláv štátov v Bukurešti v novembri 2015. Odvtedy sa okrem stretnutí na úrovni hláv štátov konali i stretnutia zástupcov národných parlamentov, ministrov zahraničných vecí a obrany.
Cieľom piatkových rokovaní bolo skoordinovať pozície členských krajín na východnej hranici pred nadchádzajúcim samitom NATO, ktorý sa uskutoční v Bruseli (11.–12. júla), a potvrdiť jednotné pozície k hlavným témam summitu.
Prezident Kiska sa po stretnutí zúčastnil spomienkového podujatia pri príležitosti 100. výročia nezávislosti Poľska. Na ňom odovzdal v Belvedérskom paláci poľskému prezidentovi Andrzejovi Dudovi dar – list generála Milana Rastislava Štefánika z roku 1919.
Andrej Kiska ukončil návštevu Poľska v piatok večer.
osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová
Článok 5 hovorí, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým.
Zároveň skonštatovali, že z pohľadu vzťahov k Rusku sa nezmenilo nič k lepšiemu. "Pokračujúce aktivity na Ukrajine, to, čo sa deje v Sýrii. Hybridná vojna, ktorú vedie Rusko proti nám, stále pokračuje, a preto nie je dôvod meniť nejako náš postoj, musíme veľmi intenzívne premýšľať, ako všetkým týmto hrozbám čeliť," konštatoval.
Priznal, že prezidenti krajín potvrdili, že ich občania majú strach z Ruska a z toho, čo sa deje na ich hraniciach. "Boja sa, že scenár, ktorý sa udial na Ukrajine s Krymom, sa môže zopakovať aj v ich krajinách. Obyvatelia si kladú otázku, ako rýchlo dokáže Severoatlantická aliancia zareagovať v prípade, ak by sa Rusko rozhodlo zopakovať scenár z Ukrajiny a z Krymu," konštatoval prezident, pričom zdôraznil, že NATO musí ukázať pripravenosť konať.
Formát B9 pokladá za veľmi užitočný. "Svet sa vyvíja, veci sa menia, skoro dennodenne vnímame nové posolstvá, nové správy, a je dôležité sa informovať, porozprávať sa o tom, s akými postojmi prídeme, čo nového sa v jednotlivých krajinách deje a ako vnímame spoločne situáciu vo svete," konštatoval.
V otázke samotnej Aliancie sa hlavy štátov zhodli na tom, že musia zostať jednotné. "Musíme zostať jednotní a jasne ukázať celému svetu, že sme pripravení brániť sa, postaviť sa za ktorúkoľvek krajinu Severoatlantickej aliancie, ak by bola napadnutá," vyzdvihol.
Prezidenti taktiež diskutovali o tom, ako v rámci Európy budovať spoločnú obranu ako neoddeliteľnú súčasť NATO. Venovali sa i Ukrajine. "Všetci, ktorí sme sedeli za týmto stolom sme vyjadrili podporu Ukrajine. Počítame s nimi, pokiaľ jej občania budú chcieť, vo všetkých európskych inštitúciách," dodal.
Andrej Kiska bol rád, že mohol v mene Slovenska deklarovať to, čo potvrdila vláda - že "do roku 2024 dosiahneme obranný rozpočet vo výške dvoch percent z nášho HDP". "Dnes tento záväzok žiaľ viac ako polovica štátov NATO neplní, ale som veľmi rád, že každý o tom začína veľmi intenzívne uvažovať, aj tu za týmto stolom," uzavrel.
B9 združuje členské krajiny NATO a EÚ ležiace na východnom okraji týchto zoskupení (Vyšehradskú štvorku, pobaltské štáty, Rumunsko a Bulharsko). Lídrami tohto neformálneho zoskupenia krajín sú predstavitelia Poľska a Rumunska. Prvýkrát sa zoskupenie stretlo na úrovni hláv štátov v Bukurešti v novembri 2015. Odvtedy sa okrem stretnutí na úrovni hláv štátov konali i stretnutia zástupcov národných parlamentov, ministrov zahraničných vecí a obrany.
Cieľom piatkových rokovaní bolo skoordinovať pozície členských krajín na východnej hranici pred nadchádzajúcim samitom NATO, ktorý sa uskutoční v Bruseli (11.–12. júla), a potvrdiť jednotné pozície k hlavným témam summitu.
Prezident Kiska sa po stretnutí zúčastnil spomienkového podujatia pri príležitosti 100. výročia nezávislosti Poľska. Na ňom odovzdal v Belvedérskom paláci poľskému prezidentovi Andrzejovi Dudovi dar – list generála Milana Rastislava Štefánika z roku 1919.
Andrej Kiska ukončil návštevu Poľska v piatok večer.
osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová
