Bratislava 11. novembra (TASR) – Hoci v slovenskej i českej verejnosti bol Alexander Dubček po Novembri '89 vnímaný ako najrelevantnejší prezidentský kandidát, politické elity na oboch stranách rieky Moravy napokon rozhodli, že sa prezidentom nestal. Pre TASR to skonštatoval vedúci oddelenia najnovších dejín Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave Miroslav Londák.

Pripomenul, že práve platformy vznikajúcich politický elít, Občianskeho fóra (OF) na českej a Verejnosti proti násiliu (VPN) na slovenskej strane, mali pri formovaní novej éry rozhodujúce slovo. "Tieto zoskupenia odmietali akúkoľvek formu komunizmu či socializmu a A. Dubček bol predsa len symbolom socializmu i keď toho „s ľudskou tvárou," pripomenul historik. Myslí si, že proti Dubčekovi stál takisto geopolitický vývoj v bývalom Československu i v celom regióne strednej Európy. "Hoci to v danej dobe nebolo mnohým jasné, novo sa formujúce elity presadzovali jednoznačne návrat ku klasickému kapitalizmu s liberalistickými ideami," spresnil.

Pre Dubčeka znamenalo odmietnutie podľa Londáka hneď dvojnásobné sklamanie. "Ak by sa stal prezidentom, bolo by to pre neho veľkým osobným zadosťučinením za roky strávené pod dohľadom v nútenom 'domácom exile', ale, čo je podstatnejšie, do určitej miery by to bolo zároveň istou rehabilitáciou politiky, ktorú sa snažil realizovať v priebehu roka 1968," povedal.

Rozhodnutím, ktorým osobnosť Pražskej jari eliminovali z prezidentského postu, však podľa Londáka neutrpel iba Dubček. Negatívne sa to podpísalo aj pod ďalší vývoj VPN. "Myslím si, že práve tým, že Dubčeka nepodporila ako prezidentského kandidáta, začala VPN na Slovensku strácať prvé body," poznamenal.

Londák je presvedčený, že významný prínos pre demokratický vývoj postkomunistického Československa znamenalo v každom prípade aj Dubčekovo pôsobenie na čele Federálneho zhromaždenia. Pripomenul v tejto súvislosti, že práve Dubček reprezentoval novo sa formujúci česko-slovenský nekomunistický štát pri viacerých významných návštevách, vrátane USA, stretával sa tiež s najvýznamnejšími politickými činiteľmi, ako boli Michail Gorbačov či Margareth Thatcherová.

Londák zvýrazňuje i Dubčekovu snahu o reformu československého parlamentu. "Považoval za svoje poslanie premeniť Federálne zhromaždenie, ktoré bolo v minulom období len hlasovacou mašinériou, na skutočný parlament, v rámci ktorého by sa vytvorili základy transformácie vtedajšej spoločnosti. V tomto smere bolo pôsobenie Dubčeka iste úspešné, i keď to neznamená, že sa nestretol i s nevyberanými politickými útokmi voči svojej osobe," konštatuje Miroslav Londák, ktorý v súčasnosti koordinuje veľké tematické dielo, pripomínajúce osobnosť A. Dubčeka v kontexte 50. výročia Pražskej jari.