Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podľa Mosta-Híd sú aj také oblasti, v ktorých by ďalšia integrácia mohla byť riziková.
Autor TASR
Bratislava 8. decembra (TASR) - Vyjadrenie staronového predsedu nemeckých sociálnych demokratov Martina Schulza, že z Európskej únie by sa mali stať Spojené štáty európske, nie je postoj nemeckej vlády. Treba ho považovať za ďalší návrh v diskusii o budúcej Európe. Pre TASR to uviedol vládny Most-Híd, ktorý je zástancom užšej spolupráce.
"Dlhšie hovoríme o tom, že naším strategickým cieľom je byť v jadre. Slovensko aj v súčasnosti je v najužšej možnej forme integrácie, je členom Schengenu aj eurozóny a pristúpilo aj k PESCO," uviedla hovorkyňa strany Klára Debnár.
Podľa Mosta-Híd sú však aj také oblasti, v ktorých by ďalšia integrácia mohla byť riziková. "Preto je dôležité, aby sme si doma stanovili priority, ale aj hranice a červené čiary, ktoré nemienime prekročiť," doplnila Debnár.
Pripomína, že od samotného založenia európskych spoločenstiev bola cieľom väčšia integrácia, smerujúca potenciálne až k federácii. "Myšlienka teda nie je nová, obsahuje len nový prvok, časový horizont, ktorý však považujeme za nereálny," uviedla Debnár.
Schulzov názor treba podľa Mosta-Híd vnímať v kontexte súčasného politického diania v Nemecku. "Teda ako súčasť agendy, s ktorou vstupuje do koaličných rozhovorov s Angelou Merkelovou," poznamenala strana.
Schulzovu tézu, že EÚ by sa mala do roku 2025 transformovať na Spojené štáty európske so spoločnou ústavou, prijali veľmi kriticky aj v Kresťanskosociálnej únii (CSU), kým kancelárka a predsedníčka Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Angela Merkelová na ňu reagovala zdržanlivo.
Martin Schulz na zjazde v Berlíne vyhlásil, že "Európa je našou životnou poistkou," pričom kládol osobitný dôraz na potrebu posilňovania EÚ. "Je to jediná šanca, ako môžeme udržať krok v súťaži s inými veľkými regiónmi tohto sveta," dodal. Členské štáty, ktoré by navrhovanú federálnu ústavu nepodporili, by podľa Schulzových slov museli Úniu automaticky opustiť. Federálna Európa by pritom nemala byť pre jednotlivé štáty hrozbou, ale zmysluplným doplnkom.
"Dlhšie hovoríme o tom, že naším strategickým cieľom je byť v jadre. Slovensko aj v súčasnosti je v najužšej možnej forme integrácie, je členom Schengenu aj eurozóny a pristúpilo aj k PESCO," uviedla hovorkyňa strany Klára Debnár.
Podľa Mosta-Híd sú však aj také oblasti, v ktorých by ďalšia integrácia mohla byť riziková. "Preto je dôležité, aby sme si doma stanovili priority, ale aj hranice a červené čiary, ktoré nemienime prekročiť," doplnila Debnár.
Pripomína, že od samotného založenia európskych spoločenstiev bola cieľom väčšia integrácia, smerujúca potenciálne až k federácii. "Myšlienka teda nie je nová, obsahuje len nový prvok, časový horizont, ktorý však považujeme za nereálny," uviedla Debnár.
Schulzov názor treba podľa Mosta-Híd vnímať v kontexte súčasného politického diania v Nemecku. "Teda ako súčasť agendy, s ktorou vstupuje do koaličných rozhovorov s Angelou Merkelovou," poznamenala strana.
Schulzovu tézu, že EÚ by sa mala do roku 2025 transformovať na Spojené štáty európske so spoločnou ústavou, prijali veľmi kriticky aj v Kresťanskosociálnej únii (CSU), kým kancelárka a predsedníčka Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Angela Merkelová na ňu reagovala zdržanlivo.
Martin Schulz na zjazde v Berlíne vyhlásil, že "Európa je našou životnou poistkou," pričom kládol osobitný dôraz na potrebu posilňovania EÚ. "Je to jediná šanca, ako môžeme udržať krok v súťaži s inými veľkými regiónmi tohto sveta," dodal. Členské štáty, ktoré by navrhovanú federálnu ústavu nepodporili, by podľa Schulzových slov museli Úniu automaticky opustiť. Federálna Európa by pritom nemala byť pre jednotlivé štáty hrozbou, ale zmysluplným doplnkom.
