Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 11. máj 2024Meniny má Blažena
< sekcia Slovensko

Navrhovaná ochranná zóna bez billboardov sa má výrazne zúžiť

Na snímke z 22.augusta 2012 odstránenie v poradí desiatej nelegálnej reklamnej plochy na Trnavskej ceste v bratislavskom Ružinove. Foto: TASR/Vladimír Benko

O definitívnej podobe novely sa rozhodne už na októbrovej schôdzi parlamentu.

Bratislava 9. októbra (TASR) - Návrh zakázať umiestňovanie billboardov v blízkosti ciest sa zrejme zmení.

Ústavnoprávny výbor NR SR dnes odobril pozmeňovací návrh Otta Brixiho (Smer-SD) k novele zákona o pozemných komunikáciách, podľa ktorého sa informačné, reklamné a propagačné zariadenia nemajú umiestňovať pri diaľniciach a cestách vyšších tried bližšie ako 50 až 100 metrov a pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách bližšie ako 15 až 25 metrov. Takáto právna úprava platí už v súčasnosti.

Pôvodné znenie novely z dielne Renáty Zmajkovičovej (Smer-SD) počítalo s tým, že billboardy nebudú môcť stáť pri ceste mimo mesta bližšie ako 250 metrov a v meste bližšie ako 80 metrov. Za Brixiho pozmeňovák, podľa ktorého má konkrétnu šírku ochranného pásma určiť vykonávací predpis, ako aj za odporúčanie plénu právnu normu schváliť, hlasovali siedmi prítomní poslanci vládneho Smeru-SD. Na rokovaní výboru sa v tom čase nenachádzal žiadny opozičný poslanec. O definitívnej podobe novely sa rozhodne už na októbrovej schôdzi parlamentu.

Zmajkovičová chce svojou právnou normou riešiť bezpečnosť premávky a devastáciu okolia vonkajšou reklamou. Nové pravidlá sa majú dotknúť aj už existujúcich billboardov, pričom na ich odstránenie z ochrannej zóny bude dvojročná zákonná lehota, ktorá začne plynúť odo dňa účinnosti novely, čo je 1. január 2013.

Návrh zákona teda stanovuje aj povinnosť vlastníka odstrániť billboardy, ktoré sú umiestnené v rozpore s novými pravidlami. Ak sa tak nestane, má nasledovať pokuta. Billboardy, ktoré nebudú spĺňať nové podmienky a nebudú po výzve úradu vlastníkom odstránené, budú odstránené správcom cesty na náklady majiteľa. Na otázku, čo v prípade, ak má niekto objednanú reklamnú plochu na dlhé roky, Zmajkovičová pred časom odvetila, že aj podnikatelia sa za roky svojho pôsobenia stretávajú so zmenami zákonov.

Takzvaný čierny bilboard v bratislavskej mestskej časti Petržalka
Foto: TASR/Martin Baumann
"Príprava návrhu zákona vyšla zo spoločenskej objednávky, keď sa na mňa obracalo množstvo ľudí s tým, že billboardy na Slovensku rastú ako huby po daždi, niekedy na tých najabsurdnejších miestach," uviedla Zmajkovičová. Tvrdí, že jej iniciatíve vyjadrili podporu primátori, starostovia či zástupcovia Slovenskej komory architektov. "Slovensko sa musí zbaviť vizuálneho smogu spočívajúceho v bezhlavom umiestňovaní billboardov bez ohľadu na charakteristiku a vizuálnu stránku daného územia. Slovensko musí ostať zelené," uzavrela.

Opozičný poslanec Martin Chren (SaS) v rozprave počas prvého čítania povedal, že návrh Renáty Zmajkovičovej je zlý, škodlivý a nepoužiteľný. "Zlý je preto, lebo v niektorých ustanoveniach je pravdepodobne v rozpore s ústavou. Likviduje celý jeden segment podnikania s negatívnymi dôsledkami na príjmy štátu či zamestnanosť. Návrh je pripravený bez úplnej znalosti problematiky," odkázal Chren.

Poslanec zdôraznil, že schválením novely zmizne 95 percent billboardov a prakticky tak zanikne celý jeden segment podnikania, ktorý tu existuje 20 rokov. "Návrh nie je čiastkovou reguláciou v oblasti, kde sa vyskytli problémy. To je akoby sme povedali, že v niektorých eseročkách sú daňové úniky, tak všetky zrušíme," poznamenal.

Za rok odstránili v Petržalke takmer 50 čiernych bilbordov

V najväčšej bratislavskej mestskej časti Petržalka odstránili od minulého leta 49 vonkajších reklamných zariadení, ktoré stáli bez povolenia. V auguste 2011 totiž samospráva spustila kampaň Čiernymi páskami na čierne bilbordy, aby dala najavo, že obchádzanie legislatívy netoleruje. Aj napriek úspešnej akcii však stále volá po zmene stavebného zákona.

V Petržalke neriešia len vypuklé prípady, kedy vlastník osadí svoj bilbord bez akéhokoľvek povolenia. Omnoho častejšie podľa petržalskej hovorkyne Márie Grebeňovej-Laczovej vznikajú čierne reklamné zariadenia preto, že im uplynie platnosť rozhodnutia, ktorým boli povolené. To je totiž zväčša na dobu určitú. "Najčastejšie nestihnú lehoty doloženia dokladov k správnemu konaniu, napríklad vzťah k pozemku či stanoviská dotknutých orgánov a takéto zariadenia sa stanú zo dňa na deň nelegálnymi," vysvetľuje hovorkyňa.

Petržalský stavebný úrad v súčasnosti vedie približne 160 správnych konaní k reklamným zariadeniam. V tomto počte sú započítané konania k žiadostiam o povolenie nových zariadení, o predĺžení doby platnosti rozhodnutí, konania o odstránení a dodatočnom povolení bilbordu a tiež aj správne konania o uložení pokuty za porušenie stavebného zákona. O ďalších 80 reklamných zariadeniach rozhodne súd. Tým sa proces ešte predlžuje. "Nekorektnému podnikateľovi to vyhovuje, pretože kým dôjde k fyzickému odstráneniu zariadenia, o to dlhšie mu plynú zisky z tohto reklamného zariadenia," dodala Grebeňová-Laczová.

Niektorí vlastníci reklamných zariadení sa podľa hovorkyne snažia vyhnúť svojej zodpovednosti aj tým, že svoje bilbordy neoznačia, označia ich zavádzajúcim spôsobom, alebo sú niekedy viacnásobne prenajaté. "Toto všetko sťažuje a predlžuje konanie stavebného úradu," dodala s tým, že v mestskej časti sú však aj podnikatelia, ktorí kroky samosprávy akceptujú.

Mestská časť chce posilniť právomoci stavebného úradu pri odstraňovaní čiernej stavby a volá po zmene stavebného zákona. "Dnes stavebný úrad začne konanie o porušení stavebného povolenia, ale vlastník ho užíva ďalej, odvolá sa, postúpi vec súdu, ten vydá rozhodnutie možno o rok aj viac a za ten čas jeho vlastník bilbord stále užíva," hovorí o postupe hovorkyňa. Ďalším problémom je podľa nej fakt, že ak stavebník doloží všetky potrebné náležitosti, stavebný úrad nemá dôvod nepovoliť reklamné zariadenie.

Na území mestskej časti dnes evidujú 520 bilbordov na pozemkoch a 310 na budovách. Na mestských pozemkoch ich je 80 percent, zvyšok je na pozemkoch mestskej časti či iných vlastníkov. Samospráva má vypracovaný aj pasport reklamných zariadení, ktoré sa nachádzajú na území mestskej časti a ktorý stále aktualizuje.